BRATISLAVA – Skončila sa posledná súťaž hokejovej sezóny, za ktorou urobilo bodku siedme finále play-off NHL o Stanleyho pohár. Veľkým a prekvapujúcim víťazom je po prvý krát vo svoje histórii St.Louis Blues, ktoré tak iba podčiarklo, akým smerom sa vyvýjal celý ročník kanadsko-americkej ligy.
Honor najlepšieho klubového tímu planéty patrí mužstvu, ktoré nemá vo svojom strede najlepších, najdrahších či najospevovanejších hráčov, ale hokejistov, ktorí sa na ľade dokázali roztrhať pre spoločný úspech a triumf. Veď ešte začiatkom januára bolo St.Louis na posledných miestach NHL, aby o 5 mesiacov hráči bozkávali najcennejší a posvätný hokejový grál. Bluesmani podčiarkli trend, ktorý je v posledných rokoch na ľade dominantný. Kolektív je na prvom mieste, vo všetkom na ľade aj mimo neho. Individualizmus je v móde iba ak v tenise, ale určite nie v hokeji. Ako príklad môžu poslúžiť MS na Slovensku, kde hviezdami prešpikovaní Rusi či Švédi sa iba prizerali zlatej jazde neznámych Fínov.
Z pohľadu Slovenska môže sezóna v NHL vyzerať ako úspešná, keďže vo finále play-off boli Zdeno Chára a Jaro Halák, ale štatisticky aj kvalitatívne už tomu tak nie je. V zámorí sa v NHL v tejto sezóne predstavilo 11 Slovákov, no iba polovica z nich bola vo svojich tímoch v pozícii lídra a stabilnými hráčmi. Tomáš Tatar v Montreale, Zdeno Chára a Jaroslav Halák v Bostone, Erik Černák v Tampe, Christián Jaroš v Otawe, Richard Pánik v Arizone, ktorí odohrali viac ako polovicu z 82 dielnej porcie zápasov v základnej časti NHL. Peter Cehlárik v Bostone, Martin Marinčin v Toronte, Andrej Sekera v Edmontone, Marko Daňo v Colorade a Peter Budaj v LA Kings boli iba do počtu. Paradoxne od jesene môžu byť počty slovenských hokejistov v NHL väčšie. Veľkú šancu zahrať si profi ligu v zámorí má Martin Feherváry vo Washingtone a možno aj Tomáš Jurčo v Caroline. Ak sa dokážu presadiť v predsezónnych kempoch. Ale kvality na to majú obaja. Je tu ešte aj dlhodobý rekonvalescent a večne zranený Marián Gáborík, ale ktorého dni sú už v NHL pravdepodobne spočítané. Možno ešte jednu sezónu potiahne, ale to bude tak všetko.
Ak sa pozrieme na Slovákov bližšie, zistíme, že medzi útočníkmi sme mali v súťaži iba štyroch hokejistov Tatara, Pánika, Cehlárika, Daňa, ale pravidelne hrali iba prví dvaja. Pričom nad 30 rokov majú štyria matadori Chára, Gáborík, Halák a Sekera. Ukazuje sa, že slovenskí hokejisti v NHL majú najlepšie zlaté časy za sebou. Preč je éra z obdobia rokov 2000 až 2008, kedy v zámorí diktovalo tempo viac ako 20 elitných Slovákov. Aj tu nám, podobne ako pri mládežníckych výberoch, ušiel hokejový vlak a na lokálke nemáme šancu sa mu v najbližších rokoch čo i len priblížiť. To by sme museli radikálne, expresne rýchlo a najmä odpodlahy začať na Slovensku pracovať.