Pezinok Malacky Regióny Bratislava Trnava Trenčín Nitra Žilina Banská Bystrica Prešov Košice Vysoké Tatry Domáce Handlová Holíč Liptovský Hrádok Hlohovec Senica Skalica Dolný Kubín Námestovo Ružomberok Banská Štiavnica Levoča Považská Bystrica Levice Nové Zámky Top

HVIEZDA úspešného filmu OTVORENE: Kvôli úlohe skončil na invalidnom vozíku! Prehovoril aj o HOROROVEJ osade

Gregor Hološka ako údržbár Laco vo filme Invalid ZDROJ: CinemArt SK

BRATISLAVA – Február bol pre herca Gregora Hološku (45) plný premiér. Okrem divadelnej premiéry Kocúrkovo v Slovenskom národnom divadle sa do kín dostala čierna komédia Invalid, kde rodák z Jablonice zažiaril v hlavnej úlohe neurotického údržbára Laca. Film za prvý víkend videlo takmer dvadsaťpäťtisíc divákov. 

 

Hrávate v slovenských seriáloch a filmoch väčšinou drsných chlapov. Ako ste sa dostali ku komediálnej úlohe vo filme Invalid?

Moja spolupráca s režisérom Jonášom Karáskom a scenáristom Marošom Hečkom začala už pred rokmi, keď sme natočili film Amnestie, kde som hral vraha odpykájúceho si trest v Leopoldovskej väznici. Potom sa začal pripravovať film Invalid, ktorého autorom je mladý a nadaný scenárista Tomáš Dušička. Pozvali ma na kasting na hlavnú postavu a rolu som dostal. Príprava scenára bola veľmi dlhá a ešte aj počas natáčania sa menil. Dušička, Karásek a Maroš Hečko ako producent na ňom intenzívne pracovali. To mi bolo sympatické, že tam bola úprimná snaha vytiahnuť na povrch ľudské a zaujímavé veci. Myslím si, že nakoniec sa to podarilo. 

Hráte tam človeka, ktorý po bitke skončí na invalidnom vozíku. Ako ste sa na túto rolu pripravovali?

Niekoľko mesiacov pred natáčaním som si požičal invalidní vozík a u rodičov na záhrade som s ním skúšal jazdiť po rôznych terénoch napríklad bahne, štrku či betóne. Pri natáčaní som mal aj kaskadérov, ktorí robili akčné scény ako spúšťanie sa z okna či pád cez zábradlie. Niečo som si však musel vytrpieť sám. Najmä pády z vozíka cez malé schody pred múzeom či pri výťahu. Veľmi som sa sústredil, aby som odpojil nohy od tela.  Bola to veľká herecká výzva. Tiež som sa stretol s českým parťákom Zdenkom Godlom, ktorý ma vo filme zachráni, na čítačke v Prahe. Improvizovali sme a to, čo bolo dobré, sa dostalo aj do scenára. Inak klobúk dole pred ním. Ako (ne)herec je pred kamerou veľmi autentický a naučil sa výborne po slovensky. Dokonca zistil, že má predkov na Slovensku.    

Predpríprava k filmu bola náročná. Aké bolo samotné natáčanie?

Natáčacích dní bolo asi 23. Ja som mal z toho 22. Bolo to veľmi intenzívne obdobie: september až október v roku 2021. Častokrát sme ťahali šestnásť hodinové šichty, ale nikto nehundral, lebo všetkých to bavilo.  

Za prvý víkend videlo film v kinách takmer dvadsaťpäťtisíc divákov. Aké sú naň reakcie? 

Na premiére sme mali obrovský potlesk a veľa ľudí mi píše, že sa to spontánne dialo aj v iných mestách. Som rád, že ľudia sa bavia a smejú. Na druhej strane sa mi páči, že vo filme je neustále prítomný ľudský problém. Napríklad problém človeka, ktorý je odkázaný na invalidný vozík. Zaujímavou linkou je aj moje kamarátstvo s Rómom a komunikácia s rómskym etnikom. Vďaka tejto role som si uvedomil, aký je život pre hendikepovaných ľudí náročný. Klobúk dole pred všetkými ľuďmi, ktorí sa so svojím osudom statočne pasujú.  

Postava údržbára Laca, ktorú vo filme stvárňujete, je domáci majster a zároveň neurotik. Čo s ňou máte spoločné?

Nemám s ním veľa spoločného. Ak nerátam zloženie švédskej poličky podľa návodu. Minule sa mi dokonca podarilo opraviť plavák v záchodovej nádržke. Normálne som ho kúpil, vymenil a funguje. Považujem to za malý zázrak. (smiech) V živote sú veci, ktoré ma nahnevajú. Určite sa však nerozčuľujem tak často ako Laco. Ani nie som taký agresívny a vulgárny. A nikoho som zatiaľ nezabil. (smiech)

Gregor Hološka, Zdeněk Godla a Peter Šimun vo filme Invalid ZDROJ: CinemArt SK

Natáčali ste aj v reálnej rómskej osade. Aké to bolo?

Nebolo to jednoduché, ale som rád, že sme si s domácimi našli k sebe cestu. Všetci boli upozornení, že sa tam bude natáčať a správali sa k nám dobre. Človek ale vnikne do úplne cudzieho vesmíru, s ktorým nemám kontakt. Pritom pochádzam z dediny Jablonica, kde je dosť Rómov. Na mnohých som zvyknutý a mnohí sú moji kamaráti. Toto bola ale osada mimo dediny, kde fungujú iné pravidlá. Atmosféra, ktorá tu vládla, pôsobila na mňa trochu hororovo.   

Aké to bolo vyrastať v rodine akademického maliara a pedagóga?

Moji rodičia boli obidvaja workoholici. Dnes sú na dôchodku, ale otec stále pripravuje nejaké výstavy, venuje sa ilustráciám. Mama sa stále venuje francúzštine. Z detstva si najviac pamätám knihy a obrazy a doteraz to u mojich rodičov tak je. Otec sa celý život venoval maľbe, kresbe, ilustrácii, ale popri tom mal obsiahlu pedagogickú činnosť. Učil v Kremnici, na Fakulte architektúry a dizajnu, dlhé roky bol pedagógom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, neskôr v Trnave, dokonca na Základnej škole v Senici, poslednú etapu na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Mama vyše štyridsať rokov učila slovenčinu a francúzštinu. Mamin brat bol spisovateľ a ostatní bratia muzikanti. 

Priviedol otec niekoho z potomkov k výtvarnému umeniu?  

Všetci traja súrodenci sme si tým prešli. Ja som rok študoval na Pedagogickej fakulte výtvarnú a francúzštinu. Sestra vyštudovala kresbu, maľbu a dejiny výtvarného umenia. Najmladší brat bol sochár, ale v roku 2017 zomrel. 

Už ste spomínali, že ste z Jablonice. Ako ste sa dostali k herectvu?

Obidvaja rodičia mali blízko k literatúre. Sám som chodil osem rokov na klavír, ale nebol som zapálený žiak. Od klaviristu mám ďaleko, ale obdivujem černošskú džezovú hudbu. Recitoval som už na základnej škole v rámci Hurbanovho a Puškinovho pamätníka a pokračoval som s tým aj na gymnáziu. Od trinástich rokov som navštevoval známy amatérsky súbor Anky Gamanovej Zádrapky. Keď som mal sedemnásť rokov, tak sme išli s týmto súborom do ruského mesta Glazov. Už vtedy mi viacero ľudí povedalo: „Gregor veď ty si herec.” Takže keď som rozmýšľal, čo by som ďalej študoval, išiel som vyskúšať herectvo. Keď som sa na prvýkrát na herectvo nedostal, venoval som sa rok francúzštine a výtvarnému umeniu na pedagogickej fakulte. Priznám sa, že lepší som vo výtvarnej teórie ako v kreslení. (smiech) Druhý raz ma už prijali a mojimi pedagógmi boli Emil Horváth a Juraj Slezáček.

Po skončení vysokej školy ste na štrnásť rokov nastúpili do Trnavského divadla. 

To bol najväčší základ po vysokej škole. Počas tohto pôsobenia som mal päťdesiat premiér. Jeden čas, a bolo to niekoľko rokov po sebe, som bol najobsadzovanejší herec. Som za to vďačný, lebo pre herca nemôže byť väčšia škola. Po čase som chcel zmeniť prostredie. Asi trikrát som chcel odísť, lebo nie všetko bolo ideálne. Na tretí raz sa to podarilo. (smiech)

Herec Gregor Hološka získal cenu Slnko v sieti v kategórii Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe vo filme Amnestie 2020 FOTO: TASR - Pavol Zachar
Herec Gregor Hološka získal cenu Slnko v sieti 2020 v kategórii Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe vo filme Amnestie FOTO: TASR – Pavol Zachar

V roku 2020 ste získali cenu Slnko v sieti za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe vo filme Amnestie. Čo to pre vás znamenalo?

 Človek si uvedomí, že po rokoch práce, prišla nejaká satisfakcia. Dnes by ju chceli ľudia hneď, ale väčšinou sa to nepodarí. Podľa mňa je najdôležitejšie nevzdať sa a vytrvať a potom príde odmena. Po dvadsiatich rokoch hrania to bol veľmi príjemný pocit.   

Herectvo je psychicky aj fyzicky vyčerpávajúce povolanie, ako najradšej relaxujete?

Relaxom je pre mňa fyzický pohyb. Už asi štyri mesiace sa venujem cvičeniu Taichi. Je to dobré na harmonizáciu. V minulosti som si rád zaboxoval. Občas si zacvičím s vlastným telom. Chodím rád na výlety alebo do sauny. Relaxujem aj v divadle alebo v kine, keď sa idem pozrieť na svojich kolegov. Potom veľmi rád varím guláš, kapustnica, tatarák, rezne, sviečková, paprikáš, mám rád ryby aj cestoviny na rôzne spôsoby. (smiech) 

Väzeň Gujda vo filme Amnestie ZDROJ: Archív G.Hološku

Už dvadsať rokov je po vašom boku priateľka Mirka. Aký je je vzťah k umeniu?

Chodí na všetky moje premiéry. (smiech) Poznáme sa ešte z gymnázia. Neskôr sme sa stretli, keď študovala v Trnave a ja som tam hral v divadle. Je veľkou milovníčkou umenia. Má prehľad o slovenskej aj zahraničnej filmovej tvorbe a divadle. Keďže ja nemám veľmi čas to sledovať, vždy mi dobre poradí.   

Na začiatku februára ste mali premiéru predstavenie Kocúrkovo v SND, ktoré  vyvolalo kontraverzné reakcie. Viete čím to je?

Ak niekto predpokladá, že sa príde pozrieť na klasickú ľudovú veselicu, je sklamaný. Je to náročný text Jána Chalúpku. Dramaturg Peter Pavlac a režisér Rastislav Ballek ho poňali osobitým spôsobom. Fajnšmekri divadla si prídu na svoje.  

Čo vás čaká najbližšie?

Najnovšie ma čaká naštudovanie predstavenia  v Slovenskom národnom divadle z pera Boženy Slančíkovej Timravy. Budem tiež natáčať dvojdielny film o mafiánskom bosovi Mikulášovi Černákovi, kde budem hrať jeho pravú ruku Jána Kána.  

A čo by vás v živote najviac potešilo?

Viac usmiatych ľudí v spoločnosti. Lebo to je prenosné podobne ako choroba. (smiech) Nemusia byť ani zábavní. Stačí, keď budú spokojní, lebo to je nákazlivé.