MOSKVA/KYJEV – Medzi Ruskom a Ukrajinou sa opäť zvýšilo napätie. Obe krajiny sú pobúrené z vojenského incidentu, ktorý sa odohral v Kerčskom prielive. Záležitosť má však aj druhú stranu mince. I keď sa to nezdá, prezidentom oboch štátov môže najnovší konflikt vnútropoliticky pomôcť.
Celý svet si po najnovšom incidente medzi Ruskom a Ukrajinou kladie otázky. Hrozí medzi krajinami vojenský konflikt? Táto obava panuje po tom, ako ruské špeciálne jednotky zajali v Kerčskom prielive ukrajinské vojenské lode s 23 námorníkmi. Pri incidente padli aj výstrely z ruskej strany. Viacero ukrajinských námorníkov bolo zranených.
Na internete sa objavilo aj video, ktoré zachytáva situáciu, keď veľká ruská loď Don pobrežnej stráže narazila do menšieho ukrajinského plavidla.
Vyhrotenie vzťahov medzi oboma krajinami sa dalo tak trochu očakávať. Otázkou bolo len to, kedy sa tak stane. Predchádzalo mu otvorenie mosta spájajúceho polostrov Krym s ruskou pevninou, ktoré sa odohralo pred niekoľkými mesiacmi. Zosilnené kontroly obchodných plavidiel v Kerčskom prielive, ktoré potom nasledovali, spôsobili, že sa Ukrajina dostávala pod čoraz väčší tlak. Moskva so svojou zvýšenou prítomnosťou vrátane vojenského námorníctva ovláda dôležitú, 40 kilometrov širokú oblasť, ktorá spája Azovské a Čierne more.
Lenže táto oblasť je pre Ukrajinu hospodársky veľmi dôležitá. Práve touto cestou sa lode dostávajú k jej významným prístavom Berďansk a Mariupoľ. Aj preto má Rusko záujem získať nad úžinou kontrolu. Ukrajina už v podstate prevahu v týchto vodách dávno stratila.
Kyjev ani nemôže pre jej opätovné získanie v oblasti veľa urobiť. Ruské námorníctvo má nad ukrajinským obrovskú prevahu. To sa týka počtu, ale aj vyspelosti techniky. Podobne je na tom aj vojenské letectvo.
Ukrajina sa už raz pokúsila situáciu zvrátiť vo svoj prospech. Zajala ruskú rybársku loď, a následne vyslala do oblasti svoje vojenské lode. Druhýkrát sa to skončilo konfrontáciou s Ruskom.
Vynárajú sa mnohé otázky
Po nedeľňajšom incidente sa sa vynára množstvo otázok:
Informovala ukrajinská strana Rusko o presune svojej techniky? Kyjev tvrdí, že áno, Moskva opak. Kremeľ hovorí o otvorenej provokácii Kyjeva. Je to teda názor proti názoru. Mimo toho všetkého Ukrajina stále považuje polostrov Krym za svoje územie. Jeho anexiu označije ako porušenie medzinárodného práva.
Napriek tomu, že najnovší konflikt vytvára veľké obavy z eskalácie napätia, obaja prezidenti môžu z neho politicky profitovať.
Vladimir Putin
Ruské médiá po dlhšie trvajúcej “uhorkovej” sezóne majú opäť o čom písať a odlákať tak pozornosť od klesajúcej obľúbenosti Vladimira Putina, ktorá je pravdepodobne spôsobená jeho dôchodkovou reformou. Popularita šéfa Kremľa klesla na 56 percent. Sú to najnižšie čísla od roku 2014, teda ešte pred anexiou Krymu. Teraz sa téma polostrova ocitla opäť na pretrase. Tamojšie médiá s rozhočením píšu o provokáciách znepriateleného suseda. Zároveň vyzdvihujú obrovskú vojenskú silu Ruska, ktoré ju demonštrovalo proti Ukrajine.
Petro Porošenko
Prezident Ukrajiny sa pokúša pred verejnesťou vystupovať ako ochranca štátu. Pred Radou Ukrajiny varoval, že Rusko môže zaútočiť aj na pevnine.
Na rozdiel od Putina má Porošenko prezidentské voľby ešte len pred sebou. Majú sa konať 31. marca. Obľuba v jeho osobu ale v poslednej dobe prudko klesla. So svojím sloganom “Armáda, jazyk, viera” sa v prieskumoch pohybuje na druhom alebo treťom mieste. Jeho bývala konkurentka Julia Tymošenková figuruje na prvej priečke. Už niekoľko hodín po incidente v Kerčskom prielive Porošenko informoval o svojom zámere vyhlásiť vojnový stav tzv. stanné právo.
V diskusiách v krajine už nejde len o zranených námorníkov (18, 24, 27-roční). Dôraz sa kladie na narastajúci strach z novej konfrontácie. Ukrajincom sa v pamäti opäť vynárajú spomienky na tragický rok 2014, keď ruské jednotky vstúpili na Krym a v Donbase sa objavili ozbrojené sily, ktoré podporovala Moskva.
Porošenko sa tak odhodlal k ráznemu kroku a vyhlásil stanné právo. To neurobil ani v lete v roku 2015, keď vojna v Donbase dosiahla svoj vrchol.
Ukrajinský prezident však po vyhlásení vojnového stavu zdôraznil, že nechce viesť vojnu, iba chce krajinu lepšie chrániť. Či sa mu týmito krokmi podarí demonštrovať svoju silu a zvýšiť popularitu, nie je isté.
Na najnovšom incidente je apoň jedna vec trocha pozitívna. Svet sa už konfliktom na Ukrajine v poslednom čase príliš nezaoberal. Teraz sa opäť dostal do stredobodu pozornosti. Treba si pripomenúť, že na východe Ukrajiny stále zúri vojna.