BRATISLAVA – Rozsiahle podozrenia, ktoré vyplývajú z údajnej komunikácie cez aplikáciu Threema Mariana Kočnera, vytvárajú tlak na politikov, aby nezastávali dôležité funkcie. Zároveň môžu výrazným spôsobom presunúť voličov k extrému a tiež vniesť do spoločnosti ešte väčšiu mieru nedôvery ľudí v inštitúcie, akými sú napríklad súdnictvo alebo prokuratúra. Pre agentúru SITA to uviedli politológ z Univerzity Komenského v Bratislave Pavol Baboš a sociologička Monika Čambáliková zo Slovenskej akadémie vied (SAV).
Podľa odborníkov sú informácie, ktoré sú v poslednom čase medializované, závažné a verejnosť na ne bude zrejme reflektovať v najbližších parlamentných voľbách, ktoré na Slovensku budú vo februári budúceho roka. Podľa Baboša môžu tiež zavážiť v politike, napríklad pri obsadzovaní funkcií, či zostavovaní budúcej vlády.
„Ja si myslím, že sa nedá vyhnúť tomu, aby ľudia na tieto udalosti nereflektovali. Ide totiž o závažné veci a sú toho plné médiá, takže je jasné, že v podvedomí a vedomí spoločnosti sa to prejaví. Bude tiež veľmi dôležité, ako sa tie udalosti budú ďalej vyvíjať a ako sa budú interpretovať. Dôležité tiež bude, ktorá interpretácia bude dominantná bezprostredne pred parlamentnými voľbami,” uviedla Čambáliková. Sociologička má obavy, že informácie môžu znížiť mieru dôvery občanov v štátne inštitúcie. „Osobne mám najväčšiu obavu z toho, že voliči nadobudnú nedôveru vo všetky takzvané štandardné politické strany a štátna inštitúcie, vrátane súdnictva či prokuratúry. Tento faktor ich môže posunúť k extrémom či už v rámci ľavicových, alebo pravicových politických strán. V tom ja vidím najväčšiu hrozbu, nielen z pohľadu výsledkov parlamentných volieb, ale aj demokracie a fungovania na Slovensku,” dodala.
Politológ Pavol Baboš sa domnieva, že medializované informácie vytvárajú tlak na to, aby ľudia, ktorí sú spájaní s Marianom Kočnerom, nezastávali popredné funkcie. Na otázku či môžu informácie zavážiť na fungovanie koaličnej strany Smer-SD odpovedal tak, že to môže spôsobiť najmä personálne požiadavky. „Určite to vytvára tlak, aby ľudia, ktorí sú spájaní s Marianom Kočnerom, neboli na kandidačnej listine strany, alebo neboli obsadzovaní do rôznych funkcií. Či už v strane, alebo ak by bola strana Smer-SD v budúcej vláde, aby neboli nominovaní na posty ministrov, respektíve štátnych tajomníkov a podobne,” povedal Baboš. Politológ nevedel povedať, ako môže situácia zmeniť zmeny v najväčšej strane. Len nedávno boli medializované informácie o tom, že s Marianom Kočnerom údajne intenzívne komunikoval podpredseda Národnej rady SR Martin Glváč (Smer-SD). O jeho ďalšom pôsobení sa má v strane rozhodovať v najbližších dňoch.
Na verejnosť sa medzičasom dostali dve zvukové nahrávky. Jednou z nich je údajne kauza Gorila, ktorú anonym v stredu 16. októbra rozoslal do viacerých redakcií. Spis s názvom Gorila zavesil na internet anonym v závere roka 2011. Bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby (SIS) Peter Holúbek v ňom opisuje odposluchy zo stretnutí v konšpiračnom byte na Vazovovej ulici v Bratislave, kde sa údajne v rokoch 2005 a 2006 schádzali viacerí funkcionári z čias druhej vlády Mikuláša Dzurindu so spolumajiteľom finančnej skupiny Penta Jaroslavom Haščákom. Na druhej nahrávke je údajný rozhovor medzi Marianom Kočnerom a bývalým generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom.
Výrazné problémy má v tejto oblasti aj slovenské súdnictvo. Na základe komunikácie s Marianom Kočnerom, totiž koncom augusta tohto roka zasahovala polícia u viacerých sudkýň, sudcu aj prokurátora. Medzi nimi je aj bývalá štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská, ktorú na post nominoval práve vládny Smer. Na Jankovskú medzičasom podal podnet aj minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd). Dôvodom sú klamlivé údaje, ktoré bývalá štátna tajomníčka prezentovala v súvislosti s návštevou vily advokáta Radomíra Bžána v Chorvátsku. Informáciu napokon potvrdil samotný Bžán.
Disciplinárny senát bude preverovať aj ďalšieho sudcu, Vladimíra Sklenku, ktorý si údajne vymenil s Marianom Kočnerom tisíce správ. Na Sklenku podala podnet predsedníčka Súdnej rady SR Lenka Praženková. V oboch prípadoch žiadajú navrhovatelia najprísnejší trest – odchod z talára. Trojčlenné disciplinárne senáty aj v prípade Jankovskej, aj v prípade Sklenku zatiaľ rozhodli o ich dočasnom pozastavení funkcie. V rámci podozrení tiež vedie trestné konanie vo veci aj polícia, ktorá zriadila špecializovaný vyšetrovací tím s názvom Hmla.