Domáce Spoločnosť

Iniciatíva Za otvorenú justíciu súhlasí s oddelením správneho súdnictva či posilnením postavenia Súdnej rady

Zdroj: pixabay.com

BRATISLAVA – Sudcovská iniciatíva Za otvorenú justíciu (ZOJ) víta, že v rámci schválenej reformy justície prichádza k oddeleniu správneho súdnictva, vytvoreniu Najvyššieho správneho súdu či k posilneniu postavenia Súdnej rady. TASR o tom informovala hovorkyňa ZOJ Katarína Javorčíková.

 

Súdna rada je po novom definovaná v ústave ako najvyšší orgán sudcovskej legitimity. „Náročnosť kompetencií Súdnej rady sa natoľko zvýšila, že už teraz sa javí, že na ich účinnú realizáciu by sa mala úplne profesionalizovať ako celok, a nielen jej predseda a podpredseda,“ upozorňuje. Okrem iného sa posilnili jej kompetencie v súvislosti s preverovaním majetku sudcov a skúmania, či spĺňajú predpoklady sudcovskej spôsobilosti.

V súlade s pripomienkami ZOJ je úprava takzvaných regionálnych volieb členov Súdnej rady sudcami. „Reflektuje na rozdielnosť počtu sudcov vo volebných obvodoch tak, že kandidáti za jednotlivé volebné obvody budú volení porovnateľným počtom voličov z radov sudcov,“ zdôraznila s tým, že osobitné postavenie majú Najvyšší súd SR a Najvyšší správny súd, čo je ústavne akceptovateľné.

Združenie vníma pozitívne aj zvýšenie veku sudcu, ktorý je dôvodom na zánik jeho funkcie, zo 65 na 67 rokov, ako aj automatický zánik funkcie zo zákona. „Odstráni sa tým doterajší diskriminačný prístup k sudcom, keď niektorých Súdna rada predložila po dovŕšení veku 65 rokov na odvolanie prezidentovi republiky a iných nie,“ poznamenala Javorčíková. Súdy budú navyše dostatočne vopred vedieť, ktorí sudcovia ukončia svoju aktívnu činnosť a môžu si včas zabezpečovať náhradu.

„Zo zásadných zmien v Ústave SR považujeme za dôležité, že nebola vypustená imunita sudcov súvisiaca s ich právnym názorom v rozhodovacej činnosti s výnimkou, ak by tým sudca spáchal trestný čin,“ uviedla s tým, že takéto trestné stíhanie musí byť zastavené, ak by s ním nesúhlasila Súdna rada. Toto považuje ZOJ za dôležitý nástroj ochrany sudcov pred možnosťou účelového trestného stíhania, napríklad so zámerom vylúčiť ich z rozhodovania niektorých im pridelených vecí.

Vo vzťahu k sfunkčneniu hodnotenia a kariérneho postupu sudcov vníma ZOJ pozitívne možnosť, že sudcov budú môcť hodnotiť aj bývalí sudcovia, ktorým funkcia zanikla z dôvodu dosiahnutia veku. „Po novom sa môžu stať členmi hodnotiacich komisií, ktoré sú v súčasnosti úplne nefunkčné, pretože aktívni sudcovia nemajú záujem v nich pôsobiť. To isté sa týka aj disciplinárnych senátov, ktoré by však mali byť v relatívne krátkom čase nahradené Najvyšším správnym súdom,“ doplnila.

ZOJ nepovažuje za správne, že novela zákona o sudcoch a prísediacich siahla na sociálne zabezpečenie sudcov počas ich práceneschopnosti, ktoré im garantovala doterajšia úprava. „Podľa nášho názoru by bolo primerané, ak by účinnosť týchto ustanovení bola dočasne pozastavená a po zlepšení sa ekonomickej situácie štátu by bola opätovne obnovená,“ uzavrela.

Reformu zloženia Ústavného súdu, Súdnej rady, zriadenie Najvyššieho správneho súdu či previerky majetkových pomerov všetkých sudcov prináša reforma súdnictva, ktorú v stredu (9. 12.) schválili poslanci Národnej rady SR. Zmeny si vyžadovali aj novelu Ústavy SR, ktorú poslanci tiež odobrili.