TEHERÁN – Iránsky parlament v utorok schválil návrh zákona, ktorý by mohol pozastaviť inšpekcie jadrových zariadení v Iráne odborníkmi vyslanými Organizáciou Spojených národov. Parlament tiež žiada vládu, aby podporila program obohacovania uránu, ak európski signatári jadrovej dohody podpísanej v roku 2015 nezmiernia sankcie týkajúce sa iránskeho ropného a bankového sektoru. Informovala o tom agentúra AP.
Hlasovanie o schválení návrhu zákona, ktoré si bude vyžadovať aj súhlas rady strážcov, najvyššieho orgánu na dohľad na dodržiavaním ústavy, je podľa agentúry AP prejavom vzdoru po nedávnom atentáte na významného iránskeho jadrového vedca. Predseda parlamentu Mohammad Bághr Ghalibaf podľa štátnej televízie uviedol, že zákonodarcovia “dúfajú, že sankcie budú vďaka tomuto ich rozhodnutiu zrušené”. Agentúra AP však uviedla, že hovorca vlády Alí Rabií pripomenul, že problematika iránskeho jadrového programu je v kompetencii Najvyššej rady národnej bezpečnosti. Podľa hovorcu by do tejto oblasti zahraničnej politiky nemal svojvoľne vstupovať ďalší aktér. AP súčasne pripomenula, že posledné slovo vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa jadrovej politiky má najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí.
Iránsky telerozhlas IRIB informoval, že za zákon hlasovalo 248 z 290 poslancov iránskeho parlamentu. Počas hlasovania v rokovacej sále zaznievali výkriky “Smrť Amerike!” či “Smrť Izraelu”. Prvýkrát bol tento návrh zákona neúspešne predložený v parlamente v auguste, aktuálnym sa opäť stal po nedávnom atentáte na iránskeho vedca Mohsena Fachrizádeha-Mahábádího, ktorý v Iráne viedol program označovaný Izraelom a Západom za “vojenskú operáciu zameranú na uskutočniteľnosť výroby jadrových zbraní”. Prijatý návrh zákona poskytne európskym krajinám jeden mesiac na to, aby zmiernili sankcie voči ropnému a plynárenskému sektoru Iránu, ktoré sú pre ekonomiku tejto krajiny kľúčové. Mesačná lehota platí aj pre obnovenie prístupu Iránu k medzinárodnému bankovému systému. Podľa návrhu zákona by mal Irán pokračovať v obohacovaní uránu na 20 percent, čo je pod hranicou potrebnou pre jadrové zbrane, ale nad limitom pre jeho civilné použitie. Irán by tiež uviedol do prevádzky nové centrifúgy v jadrových zariadeniach v Natanze a v podzemnom závode Fordú.
Zo zabitia Fachrizádeho obvinil Irán svojho úhlavného nepriateľa – Izrael. Izraelskí predstavitelia odmietli vraždu komentovať. K atentátu sa doteraz nikto neprihlásil. Niektorí iránski zákonodarcovia tvrdia, že Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), ktorá v posledných rokoch podľa dohody z roku 2015 pravidelne kontroluje iránske jadrové zariadenia, mohla byť zdrojom spravodajských informácií pre vrahov Fachrízádeho. Izrael trvá na tom, že Irán si naďalej udržiava ambíciu v oblasti vývoja jadrových zbraní, pričom Tel Aviv poukazuje aj na teheránsky program balistických rakiet a výskum ďalších technológií. Irán dlhý čas tvrdí, že jeho jadrový program slúži na mierové účely. Irán čelí tvrdým sankciám uvaleným Spojenými štátmi po tom, čo prezident USA Donald Trump v roku 2018 jednostranne odstúpil od jadrovej dohody, čo vyvolalo eskaláciu napätia medzi oboma krajinami.