Zahraničné Spoločnosť Top

Japonci povolili kontroverzný experiment. Narodí sa prvý kríženec človeka a zvieraťa

Japonci povolili narodenie kríženca človeka a zvieraťa. Ilustračné foto: internet

TOKIO – Japonsko povolilo prvý experiment, ktorý umožní dozrieť krížencovi človeka a zvieraťa až do narodenia. Vedci si od toho sľubujú pokrok v oblasti medicíny.

 

Japonský vedec môže byť prvým na svete, kto vytvorí kríženca človeka a zvieraťa a umožní mu dorásť až do narodenia. Tokio povolilo a podporilo tento projekt, informoval vedecký magazín Nature. Zvieracie embryá majú byť vybavené ľudskými bunkami. Následne ich implantujú do zvierat, ktoré ich vynosia. Vedecký tím z University of Tokyo a Stanford University, ktorý vedie Hiromitsu Nakauchi, chce tento postup najprv otestovať na myšiach a potkanoch.

Dlhodobým cieľom tohto experimentu je vytvoriť “mutantov” ľudí a zvierat, v ktorých vyrastú ľudské orgány. Tie sa potom môžu transplantovať ľuďom, ktorí ich potrebujú. Táto technika má jedného dňa pomôcť pacientom, ktorí čakajú na orgán darcu. Kritici však pochybujú, že to bude týmto postupom niekedy možné.

Vedci z rôznych krajín sveta už nejaký čas experimentujú s hybridnými tvormi z ľudí a zvierat. Doteraz však mohli zrieť v tele zvieracej matky len niekoľko týždňov. Takýto tvor ešte nikdy nebol vynosený. To sa má teraz zmeniť. Do marca 2019 bolo v Japonsku povolené zrieť pokusnému plodu len 14 dní. Neskôr však príslušné ministerstvo zmenilo predpisy.

Vedci chcú najprv experimentovať s potkanmi. Zdroj: pixabay

Embryá sa majú v ošípaných vyvíjať 70 dní

Nakauchi je prvým výskumníkom, ktorý má zo zmeny predpisov profitovať. Oficiálne boli tieto pokusy ministerstvom povolené až v auguste. Vyslovilo sa za to grémium expertov.

Nakauchi chce najprv nechať u potkanov embryá rásť 15,5 dňa. Orgány zvierat sa za tento čas úplne vyvinú. V ďalšom kroku chce vedec požiadať vládu o povolenie pestovať zmiešané embryá u ošípaných viac ako 70 dní.

Ľudské bunky, ktoré sa majú do zvierat implantovať, sú tzv. indukované pluripotentné kmeňové bunky (bunky iPS). Tie vznikajú tak, že vedci napríklad uvedú kožné bunky v rannom štádiu vývoja do pôvodného stavu. Tie sa potom môžu vyvíjať do akéhokoľvek druhu tkaniva a do rôznych orgánov.

Ľudské bunky iPS, ktoré chce Nakauchi použiť, sa majú vyvinúť do pankreasu. Tento postup už vedec predtým vyskúšal s iPS bunkami myší, ktoré implantoval do embryí potkanov.

Nakauchi dúfa, že časom presvedčí verejnosť o svojom zámere vypestovať zvieratá s ľudskými orgánmi až do narodenia. Niektorí odborníci sa totiž obávajú, že sa ľudské bunky usadia v zvieratách na miestach, kam nepatria – napríklad do mozgu – a tak by mohli zmeniť ich poznávacie schopnosti.

Nakauchi chce tomu zabrániť genetickou mutáciou buniek tak, aby sa mohli vyvinúť iba do konkrétneho typu bunky.

Vedec chce požiadať vládu o povolenie pestovať zmiešané embryá u ošípaných viac ako 70 dní. Zdroj: pixabay

Pochybnosti vedcov

Pochybnosti ale pretrvávajú. Nakauchi sa už v minulosti pokúsil pestovať ľudské iPS bunky v ovčích embryách. Po 28 dňoch ale z ľudských buniek nezostalo nič. Keďže sa oba druhy tak líšia, boli cudzie ľudské bunky odmietnuté, domnieva sa vedec. Tento problém sa chce teraz  pokúsiť vyriešiť pomocou genetického inžinierstva. To by však mohlo trvať desaťročia.

Ďalším problémom je, že evolučne tak vzdialené druhy majú rôzne dlhý čas gravidity. Vedci už v roku 2017 vytvorili embryá krížené z ľudí a zvierat. Tie rástli v tele ošípaných šesť týždňov. Potom bol experiment prerušený. Keby nechali túto zmiešanú bytosť ďalej rásť, narodila by sa už o štyri mesiace namiesto deviatich, ako je to u človeka.

Preto mnohí vedci považujú za nádejnejšiu možnosť, keď sa zvieracie orgány upravia tak, aby mohli byť implantovné ľuďom.