Politika Domáce Top

Jazyky menšín sa používajú málo na školách aj úradoch, tvrdia experti

BRATISLAVA – S výnimkou maďarského jazyka nezabezpečuje súčasná ponuka v slovenskom školskom systéme systematické vzdelávanie v menšinových jazykoch na všetkých stupňoch škôl. Podľa Európskeho výboru expertov Charty regionálnych alebo menšinových jazykov je nedostatočná aj príprava učiteľov, najmä tých, ktorí majú vyučovať predmety v menšinovom jazyku.

Vyplýva to zo Správy o priebehu a výsledkoch štvrtého kola monitorovania úrovne implementácie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov v Slovenskej republike, ktorú vlády predkladá ministerstvo zahraničných vecí. Tá by ju mala prerokovať na svojej 41. schôdzi v stredu 11. januára.

Odporúča osobitné opatrenia

Zo správy ďalej vyplýva, že výbor expertov odporúča zaviesť v SR osobitné opatrenia, aby sa zabezpečilo zachovanie a rozvoj vyučovania v menšinových jazykoch a samostatnej výučby menšinových jazykov. Najmenej pozornosti venuje SR podľa nich bulharskému, chorvátskemu a poľskému jazyku, ktorými hovorí v SR najmenej ľudí.

Nemčina sa vyučuje prevažne ako cudzí jazyk aj napriek tomu, že je na Slovensku menšinovým jazykom, ukrajinčina a rusínčina strácajú svoj vplyv. Neustále zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych škôl miesto obyčajných nepomáha podľa európskych expertov ani rozvoju rómskeho jazyka, ktorý by sa mohol vyučovať v rámci systému škôl celoplošne.

Výbor chce viac menšinových jazykov vo verejných médiách

Výbor ďalej tvrdí, že v praxi platná legislatíva neumožňuje používanie týchto menšinových jazykov ani v administratíve. Výbor tiež navrhuje zlepšiť legislatívnu úpravu a podporiť používanie menšinových jazykov na súdoch, napríklad v trestnom konaní, bez ohľadu na znalosť slovenského jazyka príslušníkov menšín.

Zlepšiť by malo podľa nich Slovensko aj vysielanie v menšinových jazykoch vo verejnom rozhlase a televízií, ale aj v súkromných rozhlasových a TV staniciach, kde menšinové jazyky nemajú žiaden priestor. „S výnimkou maďarského jazyka neexistuje vydávanie týždenníkov. Bulharčina, chorvátčina, nemčina a poľština sú v televízii zastúpené v malej miere,“ píše sa v správe.

Hodnotil aj pozitívne veci

Výbor však pozitívne zhodnotil oblasť kultúry – tá podľa neho poskytuje menšinám na ich činnosť dostatok finančných prostriedkov, ale aj podporuje sieť múzeí menšinových kultúr. V prípade niektorých menšinových jazykov, ako sú maďarčina, rómčina a ukrajinčina, podporuje SR aj ich prezentáciu na kultúrnych podujatiach v zahraničí.

S niektorými tvrdeniami Výboru expertov však Slovensko nesúhlasí, napríklad s legislatívnym obmedzovaním používania menšinových jazykov. Zo správy vyplýva, že Slovenská republika už v minulosti prijala legislatívne opatrenia, ktorými sa uvedené nedostatky zo slovenského právneho systému odstránili a plne vyhovujú požiadavkám európskeho práva. Rezort zahraničia tiež zdôraznil, že v roku 2015 uznala SR za menšinové jazyky aj ruštinu a srbčinu.

Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov je medzinárodná zmluva prijatá Výborom ministrov Rady Európy v roku 1992. Platnosť nadobudla v marci 1998. Slovensko ju podpísalo 20. februára 2001 v Štrasburgu, následne v júli toho istého roka ju ratifikoval vtedajší prezident Rudolf Schuster. Pre SR nadobudla platnosť 1. januára 2002.

Foto: SITA