BRATISLAVA – Zakopla o problém. Ministerstvo zdravotníctva ešte minulý rok predstavilo plán stratifikácie nemocníc, ktorá má priniesť viacero zmien nielen vo fungovaní nemocníc, ale v starostlivosti o pacienta. Súčasná ministerka Andrea Kalavská však musela reformu vysvetľovať na koberčeku predsedu Smeru Roberta Fica, pohrozila aj demisiou. Nakoniec situáciu ustála a rozhodla sa z reformy spraviť ústavný zákon. Tento postup však viaceré strany kritizujú.
Stratifikácia nemocníc predstavená ešte minulý rok hovorí o tom, že by sa mala významne zmodernizovať lôžková zdravotná starostlivosť, zvýšiť bezpečnosť zdravotnej starostlivosti pre hospitalizovaných pacientov. Hlavnými cieľom je zvýšenie kvality oddelení v nemocniciach, pričom sa určia isté kritéria. Hlavným kritériom je minimálny počet výkonov, ktoré musia oddelenia spraviť. Tie sa určia kvôli zachovaniu bezpečnosti pacientov, pretože čím má lekár väčšiu prax, tým je to pre pacienta bezpečnejšie.
Tie, kde spĺňanie kritérií nebude možné, budú mať dve možnosti – buď sa oddelenie presunie do inej nemocnice a posilní to oddelenie, ktoré bude vedieť spĺňať štandardy, alebo príjme špecialistu, či zainvestuje do modernejšieho vybavenia. Avšak, takáto špecializácia nemocníc môže znamenať, že sa budú niektoré oddelenia v nemocniciach rušiť. V rámci reformy by sa mala určiť aj odporúčaná vzdialenosť niektorých vyšetrení, či zdravotnej starostlivosti od pacienta. Napríklad CT vyšetrenie by pre pacientov malo byť prístupné zhruba do pol hodiny cesty autom. Samotná stratifikácia má trvať 11 rokov.
Kritika Smeru
Rušenia nemocníc sa obával aj predseda Smeru Robert Fico. Ten minulý týždeň uviedol, že “ak jediným viditeľným výsledkom stratifikácie bude to, že štyri mesiace pred voľbami sa budú rušiť nemocnice, ako politický líder strany mám určitú mieru zodpovednosti.” Vtedy uviedol, že projekt neodmieta, ale ani nepodporuje. Vtedy si pozval Kalavskú “na koberček”, kde mu včera v sídle strany vysvetľovala, o čom reforma je. Pred stretnutím sa vyjadrila, že ak neprejde, bude zvažovať svoju demisiu. Po stretnutí hovorila, že sa s predsedom strany dohodli, že reformu predložia ako ústavný zákon, a že po vecnej stránke je v poriadku. V tom prípade potrebuje minimálne podporu 90-tich poslancov v parlamente, čo znamená, že za ňu musí zahlasovať aj opozícia. Po rozhovore s Kalavskou vraj Fico dostal všetky potrebné informácie k stratifikácii. To, či za návrh strana zahlasuje, však hovorca Smeru Ján Mažgút nevedel povedať. Na otázku nevedela odpovedať ani ministerka.
To, ako zahlasujú poslanci SNS, rovnako nie je jasné. Podľa Tibora Bernaťáka si chcú v strane počkať na finálny dokument, ktorý bude predložený na koaličnú radu. Tá by o zákone mala rokovať ešte pred jeho predložením. Nie je však jasné, kedy to bude. “Sme za systémové zmeny v zdravotníctve. Sme však prekvapení, že by Smer súhlasil s určitým rušením nemocníc v regiónoch,” uviedol Bernaťák. Dodal, že skôr očakávajú navrhnutie zmeny stavebného zákona, či zákona o verejnom obstarávaní. A to z dôvodu, aby mohlo vedenie nemocníc rýchlejšie a jednoduchšie rekonštruovať nemocnice. “Štát má peniaze na výstavbu a rekonštrukcie nemocníc, žiaľ často ich nie je možné čerpať pre zlé predmetné zákony. Naposledy vznikla obdobná situácia pri peniazoch na rekonštrukciu internátov,” poukázal následne.
Podľa hovorkyne ďalšej koaličnej strany Kláry Debnár (Most-Híd) má stratifikácia svoje opodstatnenie v reformnom procese slovenského zdravotníctva. “Musí však prebehnúť organizovane, premyslene a dôsledne. Našou snahou je poskytnúť kvalitnejšiu zdravotnú starostlivost. Stratifikácia je presne o tom, preto by sme ju mali odštartovať čím skôr. Sme pripravení rokovať o tom, za akých okolností a či to má byť formou ústavného zákona,” uviedla pre glob.sk.
Pozitívne sa k stratifikácii vyjadrila aj najsilnejšia opozičná strana SaS. Podľa tímlíderky pre zdravotníctvo a členky parlamentného zdravotníckeho výboru Jany Cigánikovej stratifikáciu podporovali a pochválili už od jej predstavenia minulý rok. Dôvodom bolo, že Slovensko má v rámci krajín OECD najväčší počet odvrátiteľných úmrtí. “Je to znak toho, že reformu potrebujeme, že to nezachráni viac peňazí v zdravotníctve. My už ich dávame dnes a nepomáha to. Veľa ľudí zomiera na choroby, ktoré v iných krajinách vedia liečiť. Je preto nevyhnutné niečo robiť,” povedala Cigániková. Dodala, že ju podporia v parlamente v akejkoľvek podobe, a teda či pôjde o ústavný, alebo normálny zákon. Avšak, snahu presadiť reformu ako ústavný zákon strana kritizuje. “Je to politická zbabelosť a zároveň aj nezodpovednosť voči občanom, pretože na každú zmenu či opravu zákona bude potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny poslancov. Každému musí byť pritom jasné, že stratifikácia nemocní je zložitý proces zo všetkých strán,” konštatovala poslankyňa. Podľa jej slov sa ministerka nechala zmanipulovať expremiérom. Strana preto navrhuje v prípade, ak je ministerka presvedčená o pripravenosti reformy, ktorá znesie aj formu ústavného zákona, aby spojili hlasovanie o zákone spolu s hlasovaním o dôvere vláde.
K stratifikácii sa vyjadril aj iný člen zdravotníckeho výboru za OĽaNO Marek Krajčí. Podľa jeho slov reformu v parlamente podporia, ak splnia ich požiadavky – ide o zadefinovanie maximálnych čakacích lehôt na operácie a diagnostické hospitalizácie. “Hnutie je sklamané z toho, že vládna koalícia nepodporuje stratifikáciu nemocníc, a potrebná reforma zrejme opäť ostane na papieri,” vyjadril sa Krajčí. Poukázal na to, že reformný plán mal podporu zdravotníkov a neodmietala ho ani opozícia. “Po malých úpravách a zadefinovaní maximálnych čakacích lehôt mohol mať zelenú naprieč politickým spektrom. O pár mesiacov prejde ďalšie volebné obdobie a pre systémové zmeny v zdravotníctve sa opäť nič neurobí. Obnovu postelí a rozdávanie hygienických balíčkov nepovažujeme za veľký počin,” vysvetlil s tým, že vláda týmto spôsobom ukazuje, ako jej nezáleží na pacientoch.
Podľa poslankyne za Sme rodina Zuzany Šebovej je potrebné, aby stratifikácia posilnila nielen personál, ale vybavenie oddelení a nemocníc. “Naše hnutie myšlienku potreby reformy podporuje, ale má zásadné výhrady k spôsobu jej realizácie. Preto si počkáme na návrh zákona, ktorý predloží vláda do NR SR. Následne sa s ním podrobne oboznámime pričom v prvom čítaní nevylučujeme jeho podporu. Naše konečné rozhodnutie však bude závisieť od znenia návrhu zákona, ktorý prejde do tretieho čítania,“ povedala Šebová. Hnutie by chcelo poukázať na to, že v oblasti stratifikácie nemocníc je potrebné zohľadniť aj financovanie reformy, ktoré bude zahŕňať i zdravotníckych pracovníkov. „Tiež nie je jasné, aké dopady bude mať uvedená reforma na kvalitu života občanov. A čomu vôbec nerozumieme, je spôsob realizácie reformy legislatívne, navyše ústavným zákonom, keď takéto strategické rozhodnutia môže prijímať vláda, resp. ministerstvo, ktoré má v rukách Smer-SD už niekoľko rokov,” uzavrela Šebová.
Pnutie v strane
Glob.sk zaujímalo, čo by znamenala prípadná možná demisia Andrey Kalavskej v prípade, ak by sa neschválila reforma nemocníc, pár mesiacov pred voľbami. Podľa politológa Grigorijho Mesežnikova by to v prvom rade znamenalo, že strana Smer, ktorá je zodpovedná za rezort zdravotníctva, by sa ukázala ako neschopná, pretože by nevedela uskutočniť zmeny v nemocniciach. “Určite to nahrá opozičným stranám v kritike vlády Smeru celkovom, ale aj v tejto oblasti, ktorá je tradične považovaná obyvateľmi Slovenska za absolútne prioritnú,” vysvetlil. Poukázal na to, že v prieskumoch najpálčivejších problémov na Slovensku vychádza zdravotníctvo medzi trojicu najväčších problémov.
Demisia a neschválenie reformy by však v každom prípade poškodilo stranu, ktorá má rezort pod patronátom, a tou je Smer. “To prinesie viac nestability v strane. Smer sa síce drží na 20-tich percentách, ale aj lídrom Smeru a koalície je jasné, že Smer vstúpi do prípadnej ďalšej koalície s veľmi nízkym renomé. V prípade, ak podá demisiu, má Smer dve možnosti – buď tam dosadia krízového manažéra, alebo do volieb povedie rezort samotný Pellegrini. A to, aby sa Smer ušetril zdĺhavé procesu hľadania ministra zdravotníctva,” uviedol. Podľa Mesežnikova Fico rozhoduje o všetkom, na čo má dosah. Dodal, že nejde o prvý prípad, kedy jeho postoje ovplyvnili rozhodovanie ďalších rezortov. Ako príklad uviedol rezort diplomacie v čase, kedy sa rozhodovalo o tom, či po kauze Skripaľ vyhostíme ruských diplomatov, ktorí by mohli byť prípadnými špiónmi. Fico bol proti tomu.
Podozrievanie z nelojality
“On stále dáva najavo, že je hlavným aktérom, ktorý rozhoduje a ktorý ma stranu prakticky pod palcom. Vnútrostranícke veci rieši tak, že vždy to dopadne v jeho prospech. Ako líder najsilnejšej strany dáva najavo, že súčasný premiér, ktorého nominoval, je v podstate iba tolerovaný ako zástupca Smeru,” konštatoval. Myslí si, že vzhľadom k tomu, že Pellegrini stále nepovedal svoje plány do budúcna, ho môže Fico podozrievať z nelojality. A v prípade, ak by mali títo dvaja muži medzi sebou konflikt, po ktorom by Pellegrini odišiel, by znamenalo pád vlády. “Oni sa snažia udržiavať svoje vzťahy v nejakom rámci, ktorý Pellegrini rešpektuje, a Fico prejavuje svoje mocenské pozície v maximálnej možnej miere,” uzavrel.