Zahraničné Politika Top

Kam až siaha temná ruka Iránu? Na pozore musí byť aj Nemecko

Iránske revolučné gardy. Zdroj: SITA / AP

BERLÍN – Iránske revolučné gardy, ktoré spolu s armádou tvoria ozbrojené sily Iránu, predstavujú hrozbu pre prozápadné štáty. Popri Libanone alebo Iraku sú milície aktívne aj v Európe, ako napríklad v Nemecku. Experti preto  varujú pred nárastom teroristických útokov.

 

Vzťahy medzi Iránom a USA neboli nikdy tak napäté. Minulý piatok zabil americký dron iránskeho generála Kásema Sulejmáního. Rozkaz k útoku vydal americký prezident Donald Trump. Iránske vedenie okamžite oznámilo odvetu. Teherán následne podnikol raketové útoky na vojenské základne v Iraku, na ktorých sa nachádzajú aj Američania. O pár hodín neskôr dopadli rakety aj na Zelenú zónu v Bagdade.

Poďme sa pozrieť podrobnejšie na ozbrojené sily Iránu a ich pôsobenie v zahraničí. Iránske ozbrojené sily pozostávajú z vojska, letectva a námorníctva – spolu je to okolo 520-tisíc mužov. Tento počet robí z iránskej armády jedno z najväčších vojsk na svete. V rebríčku z minulého roka bola ôsma najsilnejšia. Pre porovnanie americká armáda má 1,3 milióna vojakov a je tak na treťom mieste.

Samotná armáda, ktorá je oficiálne podriadená iránskej vláde v Teheráne a má zabezpečovať územnú celistvosť krajiny, má iba podriadenú úlohu.

Revolučné gardy sú najdôležitejšou zložkou

Iránske revolučné gardy sú omnoho dôležitejšie. Spolu s armádou tvoria ozbrojené sily Iránu, ale podľa pozorovateľov sú úplne autonómne – ako “štát v štáte”. Gardy boli založené v roku 1979 v dôsledku iránskej revolúcie a sú podriadené politickému a duchovnému vodcovi – momentálne ajatolláhovi Alímu Chamaneímu.

Cieľom iránskych revolučných gárd je chrániť výdobytky a hodnoty revolúcie z roku 1979 a zabezpečiť ich aj v zahraničí. Podľa expertnej analýzy nemeckej Nadácie pre vedu a politiku (Stiftung Wissenschaft und Politik) má polovojenská milícia okolo 125-tisíc vojakov.

Experti v nej vidia hrozbu pre prozápadné štáty na Blízkom východe. Ide napríklad o Bahrajn, kde iránske revolučné gardy čoraz viac podporujú malé teroristické skupiny, ako píše nadácia.

Minulý rok uniesli revolučné gardy v Hormuzskom prielive, dôležitom pre medzinároný námorný obchod, viacero zahraničných tankerov. Krátko predtým označili USA a Donald Trump iránske revolučné gardy za teroristickú organizáciu – to bola pre Teherán provokácia.

Úloha revolučných gárd zasahuje v Iráne tak hlboko do spoločnosti, že má vplyv aj na tamojšie hospodárstvo. Je to možné vidieť pri zadávaní a realizácii veľkých projektov v oblasti infraštruktúry. Milície sa tiež snažia získať väčšiu kontrolu nad médiami a telekomunikačným sektorom.

Na archívnej snímke elitné iránske revolučné gardy 1. októbra 2018 vystrelili balistické rakety na východ Sýrie. Zdroj: TASR / AP

Kuds – krvavý pomocník Teheránu v zahraničí

Zatiaľ, čo iránske revolučné gardy sú dôležitou vojenskou zložkou vo vnútri krajiny, aktivity špeciálnych šiitských jednotiek Kuds sa sústreďujú najmä na zahraničie. Obávané brigády Kuds sú považované za špeciálne jednotky vo vnútri revolučných gárd a sú “ozbrojenou rukou” Iránu v zahraničí. Kuds (alebo Quds) je arabský názov Jeruzalema, ide teda o “brigády Jeruzalema”. USA ich označili za teroristickú organizáciu. Do svojej smrti  im velil generál Kásem Solejmání. Po smrti Solejmáního sa novým veliteľom stal Esmáíl Káání.

SMS ukázala na absurdné mocenské vzťahy v Iraku

Podľa Nadácie pre vedu a politiku sú jednotky Kuds zodpovedné za politické, vojenské a spravodajské vzťahy so susednými moslimskými krajinami Iránu a tiež za podporu tamojších proiránskych síl. Podľa expertov majú Kuds okolo 20-tisíc mužov. 

Cieľom nebezpečnej tieňovej milície je posilniť vplyv šiitov v krajinách blízkeho východu a získať spojencov, ktorí budú lojálni Iránu. To sa podarilo už v Libanone a v posledných rokoch čiastočne aj v Jemene.

Aký vplyv majú Kuds v Iraku, sa ukázalo už v roku 2008. Vtedajší veliteľ ozbrojených síl USA pre Blízky východ David Petraeus dostal vtedy sms správu od Solejmáního. Vtedy išlo o obsadenie postu na irackom veľvyslanectve. “Milý pán Petraeus, malo by vám byť jasné, že ja, Kásem Solejmání, určujem stratégie pre Irak, Sýriu, Libanon, pásmo Gazy a Afganistan. Veľvyslanec v Bagdade je členom brigád Kuds. Osoba, ktorá ho nahradí, je tiež členom Kuds.” Petraeus dostal správu prostredníctvom mobilu irackého prezidenta Džalála Tálabáního, s ktorým práve rokoval.

Kuds však majú veľký vplyv aj v Libanone a v Sýrii, kde pomáhajú udržiavať pri moci prezidenta Bašára Asada. Aj palestínsky Hamas a Hizballáh v Libanone sú považované za trójske kone iránskeho vedenia. V septembri minulého roka došlo k útokom na rafinérie v Saudskej Arábii. USA a západné krajiny obvinili z útokov Irán.

Rýchly čln patriaci iránskym revolučným gardám. Zdroj: SITA / AP

Vplyv aj v Nemecku

Rameno iránskych milícií však siaha ďaleko za Blízky východ. V Nemecku vraj majú byť aktívni tajní agenti revolučných gárd. V roku 2018 prehľadali na príkaz nemeckej prokuratúry byty desiatich údajných agentov. Mali špehovať izraelské a židovské ciele v krajine. 

V marci toho istého roka súd vo Frankfurte odsúdil Iránca na sedem rokov väzenia, pretože brigádam Kuds pomáhal s falšovaním peňazí a tlačiareň sa snažil vyviezť z Nemecka. Muž sa podieľal na výrobe 50 miliónov bankoviek v jemenskej mene. Inflácia mala uškodiť jemenskej vláde, ktorá spolupracuje s iránskym nepriateľom – Saudskou Arábiou.

Nedá sa zabudnúť ani na atentát v Berlíne z roku 1992, ktorý tiež pripísali Teheránu. Členovia Hizballáhu zastrelili v reštaurácii štyroch kurdských exilantov. Bývalý šéf Federálnej spravodajskej služby (BND) August Hanning k tomu pre “Tagesspiegel” povedal: “Prípad ukazuje ešte aj dnes: Pri každom zintenzívnení konfliktu medzi Iránom, USA a Izraelom sa zvyšuje aj riziko teroristických útokov v Nemecku.”

Mohlo by vás zaujímať: