Spoločnosť Domáce

Kampaň No nekúp to! odštartovala mesiac bez zbytočných plastov

Platforma mimovládnych rozvojových organizácií odštartovala kampaň s cieľom znížiť objem plastového a textilného odpadu. Ilustračná foto. Zdroj: TASR / Radovan Stoklasa

BRATISLAVA – Znížiť objem plastového a textilného odpadu, nakupovať s rozumom a myslieť pritom na ľudí, ktorí dané veci vyrobili alebo vypestovali. To je cieľom kampane No nekúp to!, za ktorou stojí Platforma mimovládnych rozvojových organizácií (MVRO). Kampaň sa začína v pondelok a ponúka výzvu vyskúšať si mesiac bez zbytočných plastov, s udržateľnou módou a konzumovaním výrobkov, za ktoré boli farmári spravodlivo odmenení.

 

“Snažíme sa upozorňovať hlavne na to, že nie každý z nás musí byť stopercentný. Ale že stačí možno urobiť jednu malú zmenu a bude to časťou mozaiky. A ako spoločnosť môžeme potom posunúť krajinu aj celý svet dopredu. Cieľom je poukázať na jednoduché, finančne nenáročné riešenia, ktoré si každý z nás môže osvojiť,” uviedla na tlačovej besede v Bratislave Ivana Uličná z Platformy MVRO.

V súvislosti s plastmi chce kampaň pomôcť ich obmedzeniu a zníženiu ich spotreby. Až 70 percent plastov sa totiž používa na výrobu jednorazových obalov či produktov, ako sú poháre či slamky. “Riešením problému plastového odpadu je používanie materiálov, ktoré sú z obnoviteľných zdrojov, bezpečné, stopercentne recyklovateľné alebo kompostovateľné,” podotýka Ivana Maleš z Inštitútu pre cirkulárnu ekonomiku.

Textilný priemysel je druhým najšpinavším

Druhou oblasťou, na ktorú kampaň poukazuje, je udržateľná móda. “Snažíme sa upozorňovať na ľudsko-právnu aj environmentálnu rovinu. Textilný priemysel je jednak druhým najšpinavším priemyslom a znečisťovateľom životného prostredia na svete, ale zároveň je nefér k ľuďom, ktorí ho vyrábajú,” poznamenala Uličná.

Kampaň poukazuje na fakt, že 70 percent oblečenia, ktoré sa vyrobí, sa nikdy nepredá a skončí v skladoch, následne na skládkach alebo v spaľovni. Pritom už samotná výroba oblečenia je náročná pre životné prostredie, od pestovania plodín, cez výrobu textilných vlákien, farbenie či potlač oblečenia, jeho ušitie a ďalšie úpravy a za každým výrobným procesom musí oblečenie cestovať tisíce kilometrov. Ďalším faktom je, že látky, z ktorých sa oblečenie vyrába, sa rýchlejšie opotrebovávajú a ničia, čo ľudí núti kupovať nové oblečenie, z ktorých nie každé je recyklovateľné. Kampaň sa zároveň snaží poukázať aj na neadekvátne podmienky a ohodnotenie pre tých, ktorí oblečenie vyrábajú.

Sú stále Fair Trade produkty drahšie ?

Súčasťou kampane sú tiež Fair Trade produkty, pri ktorých daná značka dáva farmárom istotu spravodlivej výkupnej ceny ich produktov. Kampaň sa snaží poukázať na sociálny a etický rozmer každého takéhoto produktu. Súčasťou takejto produkcie je tiež zákaz detskej a nútenej práce, kontrolované využívanie pesticídov a ďalších chemických látok, šetrné využívanie prírodných zdrojov a zákaz používania geneticky modifikovaných organizmov. “Prevláda stereotyp, že Fair Trade produkty musia byť drahšie ako bežné výrobky, no to už dnes nie je vždy pravda. Niektoré reťazce na Slovensku ponúkajú takéto výrobky za rovnakú alebo veľmi podobnú cenu ako iné produkty. Takto označené výrobky sú navyše aj kvalitnejšie, zdravšie a máme pri nich istotu, že výrobcovia boli spravodlivo odmenení,” doplnila Uličná.

Kampaň potrvá mesiac a môžu sa do nej zapojiť jednotlivci, firmy, obchodné reťazce, kolektívy, neziskové organizácie, univerzity či štátny sektor. Ambasádormi kampane sú pre jednotlivé jej časti Celeste Buckhingham, Veronika Cifrová Ostrihoňová a Števo Martinovič. Za kampaňou stojí Platforma mimovládnych rozvojových organizácií zastrešujúca 27 slovenských neziskoviek, ktoré sa venujú rozvojovej spolupráci, humanitárnej pomoci, globálnemu vzdelávaniu či trvalo udržateľnému rozvoju doma i v zahraniční.