BRATISLAVA – Globálne otepľovanie, ktoré majú na svedomí ľudia, spôsobuje veľké suchá. Tie majú hrozivé následky. Po celej planéte vypukli požiare, ktoré ničia obrovské plochy lesov. Doslova katastrofálna situácia je v amazonskom dažďovom pralese, na Sibíri, ale aj na ďalších miestach.
Brazília registruje tento rok toľko požiarov, ako nikdy predtým. Dve tretiny z celkovo 72 843 požiarov vyčíňa v dažďovom pralese Amazónie. Ich počet podľa tamojších médií stúpol oproti minulému roku o 83 percent. Minulý štvrtok a piatok vzniklo ďalších 1663 ohnísk, informoval Brazílsky národný inštitút pre výskum vesmíru INPE.
To, že je amazonský dažďový prales v plameňoch, neznamená vážne následky len pre Brazíliu. Dažďové pralesy slúžia ako zásobáreň vody. Počas roka tu spadne 60 percent zo všetkých zrážok na celom svete. Tie sa potom odparujú a opäť padajú vo forme dažďa k zemi a to aj vo vzdialených oblastiach.
Hlavnou funkciou pralesa je však zachytávanie CO2 z atmosféry, preto sa aj nazýva “pľúca sveta”. Okrem toho vytvára viac ako 20 percent celosvetového kyslíka. Glob.sk oslovil v tejto súvislosti aj slovenského klimatológa Pavla Matejoviča s otázkou, čo môžu spôsobiť požiare amazonského pralesa. Ten uviedol: “Požiare brazílskych pralesov sú najmä obrovskou ekologickou katastrofou. Sú dôsledkom sucha, ktoré sa zvýrazňuje vplyvom klimatickej zmeny. Lesy zachytávajú podstatnú časť CO2 v atmosfére. Ak z väčšej časti zhoria, môže sa jeho koncentrácia v ovzduší ešte viac zvýšiť.”
Okrem spomínaných funkcií tohto pralesa nesmieme zabúdať ani na to, že tu žije viac ako 16-tisíc druhov stromov a viac ako 40-tisíc druhov rastlín. Bohatá je aj fauna. Nachádzajú sa tu tisíce druhov rýb a vtákov.
Bolsonaro začal konať
Nové dáta INPE donútili aj brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara konečne konať a nasadil v krízových oblastiach armádu a lietadlá, aby pomáhali v boji s požiarmi. Predtým totiž odmietal pripustiť závažnosť situácie.
Plamene nepohlcujú lesy len v Brazílii, ale aj u jej susedov – v Bolívii (tam zhorelo už milión hektárov lesa), v Peru a Paraguaji.
Krajiny, ktoré sa zúčastňujú summitu G7 vo francúzskom Biarritzi sa dohodli, že budú s brazílskou hlavou štátu rokovať o obnove pralesa v Amazónii. Britský premiér Boris Johnson dnes dokonca oznámil, že krajina poskytne na jeho obnovu 10 miliónov libier (vyše 11 miliónov eur). Následne sa krajiny G7 dohodli na tom, že vyčlenia dvadsať miliónov dolárov (18,08 milióna eur) na okamžitú pomoc v boji proti požiarom v amazonskom dažďovom pralese, ako i na dlhodobú medzinárodnú iniciatívu na jeho ochranu.
Podozrenie z podpaľačstva
V súvislosti s obrovskými požiarmi v Amazónii začala brazílska polícia vyšetrovať organizátorov tzv. “Dňa ohňa”. “Spolková polícia tento prípad objasní pomocou svojej expertízy,” napísal minister spravodlivosti Sergio Moro v nedeľu na Twitteri.
“Kriminálne založenie ohňa v amazonskej oblasti bude tvrdo potrestané.” napísal ďalej Moro. Miestne médiá predtým informovali, že sa skupina 70 ľudí prostredníctvom aplikácie Watsapp dohovárala, že podpáli veľké plochy pozdĺž miestnej komunikácie BR-163.
Cieľom tejto koordinovanej akcie bolo, podporiť plán pravicovo-populistického prezidenta Bolsonara na zmiernenie kontrol v oblasti životného prostredia, hovorí sa v správe. Podľa ochrancov prírody bola väčšina požiarov založená na farmách, aby sa vytvorili nové pastviny pre hospodárske zvieratá.
Ďalšie požiare
Milióny hektárov lesa horia aj na Sibíri. Keďže požiare na Sibíri nie sú žiadnou zvláštnosťou a dochádza k nim každoročne a doteraz nespôsobovali veľké škody, vláda situáciu podcenila a zasiahla neskoro. Tento rok je však situácia iná. Teploty boli vyššie ako v minulosti (až do 30 stupňov Celsia) a k tomu fúka silný vietor. Preto sa požiar šíri veľmi rýchlo. Ruský prezident Vladimir Putin nateraz odmietol pomoc, ktorú mu ponúkol americký prezident Donald Trump. Nevylúčil však, že keď sa situácia zmení, pomoc príjme.
Podľa posledných informácií na Sibíri stále horí 70 požiarov. Takmer polovica z nich sa nachádza v Krasnojarskej oblasti, v Irkutskej oblasti horí 2200 hektárov lesa a v Magadanskej oblasti plamene pohlcujú 1900 hektárov prírodného porastu.
Niektorí vedci tvrdia, že ak nedôjde k rýchlemu uhaseniu požiarov na Sibíri, hrozí, že sa úplne roztopí Arktída.
My sme sa opýtali klimatológa Pavla Matejoviča, čo si o tom myslí. Ten vysvetlil, že najmä v posledných dvadsiatich rokoch v Arktíde výrazne ubúda plávajúceho morského ľadu a je predpoklad, že v blízkej budúcnosti sa v letnom období takmer celkom roztopí.
“Požiare lesov na Sibíri už na to nebudú mať podstatný vplyv. Morský ľad sa v Arktíde roztápa v dôsledku zvyšovania koncentrácie CO2, ktorý sa dostáva do ovzdušia spaľovaním fosílnych palív,” vysvetlil. Väčším problémom je podľa neho grónsky kontinentálny ľadovec. Jeho úplné roztopenie totiž môže zvýšiť hladinu oceánov až o sedem metrov.
“Jeho topenie však bude trvať stáročia. Sladká voda, ktorá sa do oceána dostáva z grónskeho ľadovca však môže mať vplyv na Golfský prúd.” Ako dodal, je to však momentálne v štádiu pozorovania, preto je predčasné vyjadriť nejaký názor. “Prípadný kolaps Golfského prúdu môže mať lokálny vplyv na podnebie Európy, no proces globálnej klimatickej zmeny to už neovplyvní,” uzavrel Matejovič.
Podobné hrozivé scenáre sa však ukazujú aj na Aljaške. Tá prišla prakticky o všetok ľad. Očakávalo sa, že sa tak stane až o 30 rokov. Na mnohých miestach sú namiesto neho veľké vodné plochy.
