BRATISLAVA – Katolícki veriaci slávia v nedeľu sviatok Svätej rodiny – Ježiša, Márie a Jozefa. Tento sviatok sa tradične slávi buď v nedeľu nasledujúcu po Narodení Pána alebo 30. decembra v situácii, že slávnosť Narodenia Pána pripadne na nedeľu.
Vo sviatok Svätej rodiny si duchovní a veriaci pripomínajú počas sv. omší biblické udalosti týkajúce sa Ježiša, jeho matky Márie a Jozefa. Kňazi v tento deň zdôrazňujú význam rodiny v súčasnosti, vyzdvihujú nezastupiteľnú úlohu matiek, ale i otcov v rodinách, význam dobrých vzťahov a vzájomnej úcty medzi rodičmi a deťmi. Povzbudzujú otcov a matky, aby venovali výchove detí a mladých ľudí potrebnú pozornosť. Súčasťou sv. omší v tento sviatok sú modlitby za duchovnú obnovu a upevňovanie rodín a ich ochranu pred rozvratom.
Tohtoročné slávenie Vianoc poznačila koronakríza. Počas konania bohoslužieb sa od soboty (19. 12.) musí obmedziť kapacita v kostoloch. Ľudia môžu sedieť len v každom druhom rade a zároveň medzi obsadenými miestami musí ostať jedno miesto neobsadené. Vyplýva to z vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok a hromadných podujatí. V rímskokatolíckych kostoloch sa z tohto dôvodu zvyšujú aj počty bohoslužieb.
Kult Svätej rodiny (Ježiš, Mária a Jozef) má svoje korene v stredoveku, ale do kresťanskej verejnosti prenikol až začiatkom 17. storočia. Jedným z jeho horlivých šíriteľov bol sv. František Saleský (1575 – 1622), ktorý predstavoval tri osoby Svätej rodiny ako zemský obraz nebeskej Najsvätejšej Trojice. Jezuiti vo Francúzsku dávali Svätú rodinu ako vzor kresťanských rodín. Medzi podporovateľov kultu Svätej rodiny patrili aj pápeži Pius IX. (1846 – 1878) a Lev XIII. (1878 – 1903), ale až Benedikt XV. v roku 1921 nariadil slávenie tohto sviatku pre celú cirkev. Pôvodne sa slávil na prvú nedeľu po Zjavení Pána – Troch kráľov, ale od reformy cirkevného kalendára v roku 1969 sa slávi v nedeľu po Narodení Pána, obvykle v poslednú nedeľu roka.
Mnohí veriaci už celé mesiace nechodia na bohoslužby
Rok 2020 bol v niečom určite smutný, pretože kňazi nemohli s veriacimi sláviť Veľkú noc a s veľkými obmedzeniami budú sláviť Vianoce. Stráca sa kontakt, mnohí už celé mesiace nechodia na bohoslužby. V súvislosti s hodnotením roku 2020 z pohľadu Konferencie biskupov Slovenska (KBS) to uviedol jej hovorca Martin Kramara.
“Internetové prenosy nemôžu nahradiť osobné spoločenstvo. Zároveň sme však nútení hľadať nové spôsoby evanjelizácie, ohlasovať netradičnými formami. A to nie je zlé,” povedal Kramara. Tvrdí, že sa o sebe i o druhých dozvedáme veľa vecí.
“Zrazu jasnejšie vidíme dobro i zlo, ktoré v sebe nosíme. Kríza ma donútila viac premýšľať. Musím uvažovať, ako nedovoliť, aby ma premohlo zlo, hnev, sebectvo, malichernosť… A aké je nevyhnutné sa snažiť dobrom premáhať zlo,” poznamenal hovorca KBS. Poukázal na to, že dobre to vyjadrili v predvianočnom posolstve najvyšší náboženskí predstavitelia. “Čoraz viac sa ukazuje, ako svet bytostne potrebuje nádej. A my sme aj v kríze povolaní ju objavovať a sprostredkovať,” uzavrel Kramara.