BRATISLAVA – Hoci najskôr tvrdil, že pokiaľ je v paláci, o svojej novej strane nič bližšie neprezradí, nakoniec ju prezentuje vždy, keď sa vyskytne príležitosť. Prezident Andrej Kiska odratáva posledné dni vo funkcii najvyššieho ústavného činiteľa. Oficiálne v nej zotrvá do 15. júna, kedy bude inaugurovaná Zuzana Čaputová. Až dovtedy chcel byť o svojich ďalších politických plánoch ticho. Kiska to však nevydržal a už po prezidentských voľbách ohlásil vznik novej politickej strany. Prezident, ktorý o sebe tvrdí, že je nadstranícky, už stihol povedať ako sa bude jeho strana profilovať, koľko do nej plánuje investovať, či s kým chce spolupracovať.
O tom, že Kiska plánuje založiť stranu sa špekulovalo odkedy pred rokom v máji vyhlásil, že hoci už nebude kandidovať v prezidentských voľbách, z politiky neodchádza. Sám prezident však už v tom čase povedal, že bližšie informácie zatiaľ neprezradí, čoho sa najskôr aj držal. Dokonca dlhšie, ako pôvodne zamýšlal aj on sám. Okrem jeho vyjadrenia počas leta, kedy vyhlásil, že treba prevziať moc, bol na slovo skúpi. Nedočkali sme sa ani vyhlásenia, ktoré z paláca dlhodobo sľubovali po novembrových komunálnych voľbách.
Nechcel zneužívať úrad
Za tým, prečo Kiska napriek sľubom o svojich politických plánoch stále mlčí, mala byť práve jeho funkcia. Potom, ako totiž prezradil svoje ďalšie ambície vo vysokej politike, sa voči nemu spustila vlna kritiky a obáv, že bude svoj úrad zneužívať na propagáciu vlastnej strany. Napríklad z úst podpredsedu parlamentu Andreja Hrnčiara (Most-Híd) zaznelo, že úradujúci prezident používa funkciu na svoju politickú budúcnosť. Kiska bol tak vo vyjadreniach opatrný. Napriek zákulisným informáciám, že zakladá stranu, si na oficiálne vyjadrenie počkal až dovtedy, kým nebolo známe meno jeho nástupcu v prezidentskom paláci. V rozhovore, ktorý začiatkom marca, teda ešte pred voľbami poskytol Denníku N na otázku, či chce byť premiérom, odpovedal, že “ani keď ma budete lámať, nedostanete zo mňa teraz túto odpoveď.” Aj vtedy ako argument použil to, že zatiaľ je stále vo funkcii prezidenta.
Najskôr chcel byť ticho, teraz prezrádza čoraz viac
Založenie strany Kiska potvrdil oficiálne 3. apríla, iba štyri dni po druhom kole prezidentských volieb, v ktorom zvíťazila Zuzana Čaputová. “Prezident musí byť nadstranícky a preto všetky ďalšie informácie predstavím až po skončení môjho mandátu 17. júna,” zdôvodnil svoje rozhodnutie vo videu, ktorým založenie strany oznámil.
Jedno povedal, druhé robí
Netrvalo však dlho, a prezident napriek svojim slovám začal o svojej strane prezrádzať čoraz bližšie informácie. Ešte v ten deň ako vyhlásil, že prezident musí byť nadstranícky, v rozhovore pre denník Sme jasne deklaroval, že jeho subjekt by nikdy nešiel do koalície so stranami Smer, SNS či kotlebovcami. Zopakoval tiež svoje mocenské ambície, no to, kto bude premiérom ešte v tom čase označil za “nepodstatné.” Nie však nadlho. Už o pár dní v diskusnej relácii TV Markíza otvorene priznal ambíciu stáť na čele vlády. “Nešiel by som za predsedu strany, keby to tak nebolo,” povedal.
Postupne začal poodhaľovať aj detaily svojej strany. Tá ma byť podľa jeho slov “niekde v strede.” Vymenoval aj svojich potenciálnych spojencov SaS, OľaNO, KDH, Progresívne Slovensko – o ktorých vyhlásil, že ich úlohou je prevziať moc. Rozhovoril sa tiež o financovaní svojej novej strany, do ktorej chce investovať menej ako milión eur. Neskôr v televízii TA3 dokonca prezradil aj to, že ustanovujúci snem strany by mohol byť v septembri. To, čo si doteraz necháva pre seba ostávajú mená členov, o ktorých sa stále iba špekuluje a samotný názov nového subjektu.
Kiska proti zákonu nejde, proti svojim slovám áno
To, že by prezident nemohol byť členom politickej strany či mať politické ambície podobné tým Kiskovým, vrátane zakladania vlastnej politickej strany v čase, keď zastáva prezidentský úrad, zakázané nie je. Naviazanosť hlavy štátu na konkrétne politické strany sme na Slovensku mali aj v minulosti. Ivan Gašparovič, ktorý sa tiež považoval za nadstraníckeho prezidenta, bol napríklad čestným predsedom HZD, za čo si vyslúžil aj kritiku. Pozornosť vzbudil aj tým, že sám seba označil za “akoby člena Smer-u.”
Jeho predchodca v úrade Rudolf Schuster bol zasa vo voľbách v roku 1999 kandidátom vtedajšej širokej koalície, ktorá sa sformovala ako protipól voči predošlej vláde Vladimíra Mečiara a jeho HZDS.
Prvý slovenský prezident Michal Kováč bol dokonca ako jediný volený poslancami v Národnej rade. Do najvyššej ústavnej funkcie ho pritom navrhla vtedy najsilnejšia strana – Mečiarova HZDS, ktorej bol sám členom.
Na rozdiel od Kisku však pre každého zo spomínanej trojice bola funkcia prezidenta zavŕšením, a nie začiatkom politickej kariéry.