BRATISLAVA – Nedáva rozhovory, nekomentuje aktuálne dianie v krajine, nepíše ani len statusy na sociálnej sieti. Predseda strany Za ľudí Andrej Kiska pred mesiacom oznámil, že sa vzdáva mandátu poslanca Národnej rady SR. A odvtedy je o ňom ticho. Preferencie jeho strany zatiaľ spadli pod hranicu zvoliteľnosti a vážnosť situácie si uvedomujú aj jeho vlastní.
Jediná zmienka o exprezidentovi, ktorá za posledné štyri týždne prenikla na verejnosť, sa týka vyšetrovania daňovej kauzy firmy KTAG, kde Kiska od decembra 2019 figuruje ako obvinený. V polovici marca polícia potvrdila, že sťažnosť exprezidenta voči uzneseniu o vznesení obvinenia bola prokurátorom zamietnutá a vyšetrovanie naďalej pokračuje.
Okrem tejto viac-menej technickej informácie sa však meno predsedu najmenšej koaličnej strany nespomína. Naposledy dal o sebe Kiska vedieť pred viac ako mesiacom, keď 17. marca oznámil, že sa vzdáva poslaneckého mandátu a zo zdravotných dôvodov sa dočasne z politického diania sťahuje. „Akokoľvek ťažké časy naša krajina momentálne prežíva, som veľmi rád, že parlamentné voľby nám priniesli novú vládu. Po dlhých rokoch naša krajina dostane možnosť naplno sa vysporiadať s korupciou a praktikami “našich ľudí”. Misia sa podarila,” zdôvodnil Kiska s dodatkom, že potrebuje nejaký čas na regeneráciu. Bývalý prezident si ako formu dôležitého kroku zvolil jednoduchý status na sociálnej sieti. Deň na to si aktualizoval ešte titulnú fotku, na ktorej dominuje nápis „Vždy pri vás.“ To bola zatiaľ jeho posledná verejná aktivita.
Padajúce percentá
Kiska nijako nekomentoval ani pandémiu, ktorá ochromila Slovensko a ani situáciu, ktorú má za následok. Ak niekto zo strany Za ľudí k tejto téme prehovoril, tak to boli jej podpredsedovia ako Juraj Šeliga či Vladimír Ledecký. Mediálne aktívna ostala aj Veronika Remišová, ktorá Kisku zastupovala už počas povolebných rokovaní. Na nedávnu otázku týkajúca sa Kisku a jeho budúcnosti uviedla iba toľko, že predseda strany všetko povie sám. Kedy to bude, však nešpecifikovala.
Agentúra Focus zatiaľ zrealizovala povolebný prieskum, ktorý mapuje aktuálnu podporu strán. Podľa čísel, zverejnených v nedeľu, by sa kiskovci do parlamentu nedostali. Ak by sa voľby konali teraz, hlas by im dalo iba 3,2 percenta voličov. Vo februárových voľbách pritom dostali 5,77 percenta hlasov.
Na padajúce preferencie zareagoval podpredseda strany Juraj Šeliga. „Nie som slepý, ani hluchý, vidím reakcie ľudí, počúvam ich otázky. Píšu, volajú, vyzývajú. Sám intenzívne premýšľam a tieto čísla sú ešte väčším podnetom na reflexiu,“ napísal na sociálnej sieti. Šeliga poukázal na prácu, ktorú odviedli pri príprave programového vyhlásenia vlády. “Iste, za túto neviditeľnú prácu pre krajinu sa politický kredit získava ťažko. Ale teraz máme čas a priestor vrátiť sa k tomu, na základe čoho sme vznikli – ukázať, že nie sme stranou jedného muža či jednej ženy, ale silným tímov odborníkov, ktorí v nasledujúcich rokoch ukážu, že vedia meniť Slovensko k lepšiemu,“ uviedol Šeliga. „Samozrejme, každá úspešná politická strana potrebuje silného, uveriteľného a prítomného lídra, ktorého za takého považuje aj jej konkrétna cieľová skupina. Vieme, kto sú naši voliči a čo od nás očakávajú. Aj to, že mnoho podobne orientovaných voličov dnes hľadá svojich reprezentantov,“ dodal.
Poslanec za stranu Za ľudí Ján Benčík, ktorý sa do parlamentu prekrúžkoval zo 150 miesta poukázal na to, že predseda strany je neprítomný nielen fyzicky, ale od 18. marca aj virtuálne. „Odvtedy sa toho udialo naozaj mnoho a k mnohým veciam bolo žiadúce a potrebné zaujať stanovisko. Strana má síce podpredsedov, ale slovo predsedu strany, má aj navonok predsa len inú váhu,“ uviedol. Ako dodal, hoci nie je členom strany, takéto fungovanie je podľa neho dlhodobo neudržateľné. „A skutočne ma mrzí, že to musím napísať. Lebo jedným z dôvodov prečo som išiel na kandidátku strany Za ľudí, bola práve úcta k osobe pána prezidenta,“ dodal.
Strana na otázky o Kiskovej ďalšej politickej budúcnosti nereagovala. Rovnako tak neuviedli, kedy by sa mal k danej téme vyjadriť.
Kiska je stále predsedom strany. Do funkcii bol zvolený na ustanovujúcom sneme konanom 28. septembra 2019 v Košiciach. V kuloároch sa hovorí o tom, že stiahnutie sa Kisku z povolebných rokovaní bolo začiatkom jeho konca v politike.