Regióny Bratislava

KLIATBA MLYNÁRKY zo Železnej studničky naháňa hrôzu! Zrušiť ju môžete aj vy

Mlyn Klepáč, legenda

BRATISLAVA – Čudesný príbeh sa voľakedy udial v mlyne Klepáč na bratislavskej Železnej studničke. Matka tam zakliala vlastnú dcéru a jej milého. Ak sa na Štedrý deň budete so svojim partnerom prechádzať v noci po týchto miestach a uvidíte líšku s tvárou dievčiny, ako naháňa zajaca v klobúku, rýchlo sa vrúcne pobozkajte. Legenda vraví, že mladá Anička a lesník Janko celú večnosť čakajú na vyslobodenie, aby mohli žiť šťastne.

 

Bratislavčania dobre poznajú mlyn Klepáč. Je to ôsmy mlyn na Vydrici. V lete tam deti chodia do denných táborov, iní si zájdu do bufetu a v kľude si posedia. Voľakedy tu stál pôvodný mlyn. Veľa ľudí sa domnievalo, že mu meno prischlo podľa neustáleho klepotania. Nie je to tak. Volal sa podľa pôvodného majiteľa.

Mlynársky majster Klepáč bol sebavedomý a pyšný muž. Mal aj dôvod byť takým. Široko ďaleko nebolo takého mlyna a v celej doline nik nemal tak krásnu dcéru, ako bola jeho Anička. Povráva sa, že bola naozaj krásna, krv a mlieko. Okrem toho bola milá, pracovitá a úslužná. Všetci ju mali naozaj radi. Nečudo, že mala veľa nápadníkov. Zaľúbil sa do nej aj lesník Janko z Kamzíka. Ani on jej nebol ľahostajný. No rodičia Aničky nepriali ich láske. Želali si, aby sa ich jediná dcéra vydala za mlynárskeho tovariša Kuba a mlyn zostal v rodine.

Tak ako to býva, láske nerozkážeš. A ta sa mladí zaľúbenci stretávali potajomky. Celé leto, jeseň až do prvých zimných dní. V zime bolo stretávanie náročné. Ale Anička vždy niečo vymyslela, aby sa s Jankom mohla aspoň na chvíľu stretnúť. Otec večne snoril, kam jeho dcéra chodí. Keď tovariš Kubo zistil, že mlynár nadŕža jemu, tak začal aj on špehovať Aničku. V mlyne bol krik a výčitky kvôli lesníkovi Jankovi. Preto sa mladí stretávali čoraz zriedkavejšie.

Kliatba, ktorá zničila lásku

Prišiel Štedrý večer. Krajina bola rozprávkovo biela a svietilo krásne slnko. Janko bol zúfalý, celé dni Aničku nevidel. A tak sa v to ráno osmelil, že ide Klepáčovcom zaželať krásne sviatky. Starostlivo sa vyobliekal, nasadil si na hlavu klobúk s pierkom a vykročil smerom k mlynu.  Dúfal, že práve na sviatky ho nevyhodia. Zaklopal na dvere a čakal. Otvoriť mu prišla samotná mlynárka. Keď ho zočila, spustila na neho taký krik, že snáď v celej doline nikoho iného nebolo počuť. Von vybehli aj mlynár s tovarišom Kubom. Všetci traja sa do neho pustili. Nevyberanými slovami mu nadávali. A to všetko na Štedrý večer!

Janko stál ako obarený. Vedel, že ho s otvorenou náručou neprivítajú, ale takéto niečo naozaj nečakal. Bol rozhodnutý odísť. V tom vybehla von aj Anička. Nehľadela ani vpravo, ani vľavo. Bežala rovno k nemu, hodila sa mu okolo krku a vrúcne ho pobozkala. Ale to už bolo veľa aj na mlynárku. Chytila lopatu na sneh a ako bláznivá s ňou začala trieskať o zem a vykrikovala na Janka: „Bodaj by ťa, chlap jeden bezočivý, čert v tejto chvíli na zajaca premenil, aby si nemal pokoj na svete. Ani od ľudí, ani od dravej zveri! A ty, dcéra nehodná, bodaj by si sa na líšku premenila, tohto zajaca neprestajne po všetkých kútoch lesa prenasledovala, nedala mu oddychu ani v noci a ani vo dne…!“ Len čo Anička počula začiatok kliatby, začala sa modliť a prežehnávať. Nič už nepomohlo. Anička sa začala meniť na líšku a keď si robila krížik na hlave, tak jej zostala ľudská tvár. A Janko sa zmenil na zajaca. Na hlave mu zostal klobúk s pierkom.

Mlynár a tovariš len vypliešťali oči. Medzitým už zajac s líškou zmizli v lese. Legenda hovorí, že od tých čias každý Štedrý večer od polnočnej omše do svitania pobehuje zajac v lesníckom klobúku po doline a za ním uteká líška s ľudskou tvárou. Naháňajú sa no dobehnúť sa nemôžu. Nikdy sa od Vydrice nevzdialia. Ľuďom sa vyhýbajú. Ten, kto ich zazrie, bude mať celý rok šťastie. Ak ich túto noc uvidíte s partnerom, pobozkajte sa, aby ste ich raz a navždy zbavili kliatby a oni mohli byť konečne šťastní.

Príbeh sme čerpali z knihy Igora Janotu Legendy a mýty zo starej Bratislavy so súhlasom vydavateľstva Albert Marenčin vydavateľstvo PT.