Politika Domáce Top

Koalícia pripravila zákon, ktorý smrdí účelovosťou. Dotkne sa najmä Kisku

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

BRATISLAVA – Plat, auto so šoférom a doživotné oslovenie pán prezident, či pani prezidentka. Podľa zákona si slovenská hlava štátu niektoré benefity, ktoré využívala počas výkonu svojho mandátu, ponecháva aj po jeho skončení. Pravidlá, ktoré platili doteraz, chce však koalícia zmeniť. Aktuálne sa to dotkne najmä Andreja Kisku. Nejde pritom o prvý nápad z dielne koalície, ktorý nesie známky účelovosti.

 

Podľa súčasnej úpravy má bývalý prezident po svojom odchode z úradu nárok na pravidelný mesačný príjem vo výške platu poslanca Národnej rady, auto so šoférom a doživotné oslovovanie pán prezident či pani prezidentka. Výhody, ktoré im prináležia aj po odchode z paláca doteraz využívali všetky vyslúžilé hlavy štátu. Zatiaľ, čo pre Michala Kováča, Rudolfa Schustera či Ivana Gašparoviča znamenala úspešná kandidatúra v prezidentských voľbách zavŕšenie ich politickej kariéry, pre Andreja Kisku bola “iba” začiatkom.

Potom, ako boli známe jeho ďalšie plány v politike, sa začalo hovoriť o tom, či je správne, aby si užíval výhody bývalého prezidenta, aj keď bude v prípade úspechu pôsobiť v ďalších ústavných funkciách. Andrej Kiska totiž bude vo voľbách kandidovať do Národnej rady a je vysoko pravdepodobné, že sa zhostí minimálne role poslanca. Funkcia je tiež spojená s finančnou odmenou a ďalšími benefitmi.

Andrejovi Kiskovi auto so šoférom podľa zákona prináleží aj po odchode z funkcie prezidenta. Zdroj: TASR / Františšek Iván

“Mladé” hlavy štátu

O tom, že pravidlá na vyplácanie prezidentskej renty či nároku na auto so šoférom by sa mali zmeniť, prehovoril ešte počas leta poslanec Peter Kresák. Vo svojej argumentácii upozornil na to, že v posledných dvoch prezidentských voľbách v rokoch  2014 a 2019 občania zvolili do najvyššej ústavnej funkcie mladé osobnosti, u ktorých je predpoklad, že aj po uplynutí prezidentského mandátu môžu mať záujem vstúpiť do aktívnej politiky a uchádzať sa o niektorú ďalšiu ústavnú funkciu.

Narážal tak najmä na fakt, že dnes už bývalý prezident Andrej Kiska, ešte počas pôsobenia v prezidentskom úrade, avizoval založenie politickej strany a po svojom odchode z paláca tieto plány aj zrealizoval. Ustanovujúci snem jeho subjektu Za ľudí sa konal iba túto sobotu. Kiska sa tiež netají tým, že jeho ambíciou je podielať sa na zostavovaní budúcej vlády, nevylučujúc ani funkciu premiéra. S takým niečim však doteraz zákon nepočítal. Poslanci vládnej koalície preto pôvodnú Kresákovú myšlienku sformulovali do zákonnej podoby. Vysvetlujú to tým, že “ak by došlo k uvedenej situácii, vznikol by celý rad ťažko riešiteľných situácií a problémov, niektorých dokonca aj ústavných.”

Zákon by mal mať podporu v parlamente naprieč politickým spektrom. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Zákon už je napísaný

Novela upravujúca platové pomery niektorých ústavných činiteľov bola doručená do parlamentu minulý týždeň. Navrhuje sa v nej, aby v prípade, že prezident po skončení výkonu funkcie začne vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa, bolo mu počas výkonu tejto funkcie pozastavené vyplácanie jeho platu a zároveň sa mu neposkytovala ani ochrana. Predkladatelia zákona zo Smeru-SD, SNS a Mosta-Híd sa zamýšľajú tiež nad tým, či má byť bývalý prezident oslovovaný “pán prezident” či “pani prezidentka”, aj keď bude zvolený za poslanca Národnej rady. Tým pádom by mal totiž oproti iným poslancom “výnimočné postavenie .” Ako však vysvetlil jeden z predkladateľov Peter Kresák, v tomto prípade nejde o niečo, čo sa dá zmeniť legislatívne. “Je to skôr záležitosť politickej kultúry,” uviedol.

Podľa novely by bývalá hlava štátu o svoje “prezidentské benefity” prišla iba dočasne, a to pokiaľ by zastávala inú ústavnú funkciu. Po skončení svojho pôsobenia v nej by jej výhody boli prinavrátené.

Zákon by mohol byť zaradený už na najbližšiu, teda októbrovú schôdzu parlamentu. Ak by prešiel prvým čítaním, poslanci by ho mohli definitívne odhlasovať už v decembri. Následne poputuje na podpis do prezidentského paláca. Podľa našich informácií má novela oporu nielen v poslancoch koaličnej trojky, ale aj radoch opozície. Platný by mal byť už od 1. januára 2020.

Robert Fico a Andrej Kiska. Zdroj: SITA / Marko Erd

Kiska trvá na svojom

Exprezident Andrej Kiska aj dnes, rovnako ako v lete, keď sa téma otvorila prvýkrát, zopakoval, že by nikdy nesúhlasil, aby dostával od štátu dva platy. V prípade, ak by niečo také nastalo, peniaze by vraj rozdal. Čo sa týka ochranky, tvrdí, že on si ju nevybral a polícia v tomto prípade koná iba podľa zákona. “Ak sa zmení, budem zákon rešpektovať rovnako,” tvrdí.

Polená pod nohy?

Nejde pritom o prvý návrh z dielne súčasnej koalície, ktorý je šitý na mieru Andrejovi Kiskovi. Strana Smer-SD v júni minulého roka informovala, že chce sprísniť podmienky pre každého, kto má záujem kandidovať do funkcie prezidenta.

Do zákona o podmienkach volebného práva chceli podľa slov predsedu strany Roberta Fica doplniť podmienku, “že kandidát predloží predsedovi NR SR vlastnoručne podpísané vyhlásenie, že sa počas volebnej kampane vzdáva daňového tajomstva.” Tým, že s návrhom prichádza práve kvôli Kiskovi, sa expremiér netajil. Dôvodom boli najmä nejasnosti ohľadne financovania Kiskovej prezidentskej kampane.

Koalícia okrem toho nedávno prijala v skrátenom legislatívnom konaní zákon, ktorý upravuje financovanie politických strán. Podľa novej úpravy strana za volebné obdobie môže dostať najviac 3,5 milióna eur z darov, úverov či pôžičiek. Vrátane tých, ktoré by jej mohli poskytnúť vlastní členovia. Obmedzili sa tak hlavne finančné možnosti nových mimoparlamentných strán. Maximálne ročné členské zároveň nemôže presiahnuť 10-tisíc eur. Zatiaľ, čo parlamentné strany majú peniaze aj zo štátu, tie nové, ako je aj strana Za ľudí, nie.  Zákon preto dostal od časti opozície označenie Lex Kiska, hoci predkladatelia účelovosť odmietli.