Domáce Politika Top

Kollárovci predstavili riešenia na zlepšenie stavu mliečnej krízy

BRATISLAVA – Hnutie Sme rodina – Boris Kollár chce zmierniť dôsledky mliečnej krízy. Navrhuje preto päť opatrení, ktoré predstavilo na stredajšej tlačovej besede.

„Hnutie Sme rodina vidí mliečnu krízu ako veľký problém, ktorý zasiahol alebo zasiahne každého z nás a je výsledkom konštantného ničnerobenia vlády od vstupu Slovenska do Európskej únie v roku 2004. Sme ohrození potravinovou sebestačnosťou, ktorá je na úrovni 42 %. Premrhali sme 10 miliárd eur a v prípade akéhokoľvek konfliktu nebudeme schopní zabezpečiť dodávky potravín,“ vyhlásil predseda hnutia Boris Kollár.

Čo chce presadiť?

Hnutie chce presadiť stabilizáciu dobytka a jeho navýšenie, zvýšenie počtu dojníc aspoň na priemer EÚ, pozemkové úpravy, rozvoj malých a rodinných fariem a podporu investovania do spracovateľského priemyslu.

Ceny mliečnych produktov a najmä masla narastajú, obchodníci za 250 gramov masla pýtajú okolo 2,70 eura a cena stále láme nové rekordy. Hnutie sa v budúcnosti obáva aj prekročenia 3-eurovej hranice.

„Nikto sa poriadne nevyjadril k tomu, prečo vôbec mliečna kríza vznikla a ako ju zastaviť. Vznikla kvôli nezvládnutiu zrušenia mliečnych kvót z roku 2015, opatreniami Európskej únie a pokračujúcim exportom aj napriek kríze,“ povedal na tlačovej besede Jaroslav Karahuta, ktorý pôsobí v oblasti poľnohospodárstva a potravinárskej výroby.

Vyššia cena masla ako na západe

Ako zároveň dodal, Slovensko malo od roku 2007 do roku 2017 vyššiu cenu masla ako západné štáty EÚ, v niektorých prípadoch aj o 30 %. Prieskum podľa jeho slov ukázal aj to, že Slovensko v súčasnosti nemá nástroje na ukončenie krízy, nachádza sa na posledných priečkach v potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti a rovnako aj v produkcii, napriek získaným prostriedkom v hodnote približne 10 mld. eur.

“Hnutie Sme rodina môže deklarovať dané tvrdenia na základe overených výsledkov analýzy. Z nej vyplýva, že SR dosahuje len 42 % sebestačnosť a v EÚ sa nachádzame na 20. mieste v potravinovej bezpečnosti. Navyše v roku 2005 bolo na našom území chovaných 200 000 dojníc dnes 132 000. Jedna dojnica živí momentálne v prepočte približne 41 obyvateľov,” zhodnotil výsledky svojho prieskumu Jaroslav Karahuta.

Foto: SITA