Zahraničné Politika Komentáre a názory Top

Komentár Adama Gašparoviča: Rozlúčka so slobodou?

Líder Nemeckej strany Sociálnych Demokratov (CSU) Horst Seehofer sa snaží lipnutím na koncepte štátnej suverenity vo svete, kde väčšina problémov a ich riešení presahuje štátne hranice, oslabiť nemeckú kancelárku Merkelovú, nemeckú vládu, ktorej je súčasťou, a Nemecko ako také, ktorého je občanom. Pogratulovali mu k tomu Europoslanec Richard Sulík a Maďarský vodca Viktor Orbán. Na najbližšom summite EU bude jednou z hlavných tém migrácia a ak sa Angele Merkelovej nepodarí nájsť spoločné riešenie pre celú EÚ, alebo aspoň niekoľko bilaterálnych dohôd riešiacich viac, ako trojročnú migračnú krízu, Nemecku hrozí kríza koaličná. Táto môže Merkelovú značne oslabiť, no šepká sa už aj o jej konci. Viacerí kritici spolu s Richardom Sulíkom tvrdia, že za stav, v ktorom sa EÚ momentálne nachádza, je  zodpovedná práve Nemecká kancelárka Merkelová a mala by preto zvážiť, či opustí úrad, alebo svoje pozície.

Situácia, pred ktorou stojí Nemecká kancelárka je nasledovná. Predseda CSU a Nemecký minister vnútra, Horst Seehofer, navrhol nariadenie, podľa ktorého by Nemecko neprijalo žiadneho žiadateľa o azyl, ktorý už o azyl požiadal v inej členskej krajine a teda pri vstupe do EÚ. Merkelová však žiada medzinárodnú kooperáciu pri riešení migračnej krízy a Seehoferove nariadenie odmieta. Ten jej dal čas na to, aby potrebné riešenie predstavila po nasledujúcom summite EÚ, inak nariadenie z pozície ministra vnútra vydá. V takom prípade by Merkelová musela Seehofera z postu ministra odvolať, čím by sa pravdepodobne skončila aj koalícia Merkelovej CDU a Seehoferovej CSU.

Podľa kritikov je za túto situáciu zodpovedná Merkelová, pričom jej najčastejšie vyčítajú jej samostatné rozhodnutie prijať niekoľko sto tisíc utečencov v roku 2015. Viera v solidaritu, ktorú Merkelová chcela prebudiť a očakávala od ostatných členských štátov EÚ, sa ukázala ako naivná a Merkelovej preferencie oslabli. Tento krok taktiež podporil rast radikálnej strany Alternative für Deutchland (AfD), ktorá stavia primárne na tejto téme. Rast AfD pritom oslabil preferencie CSU, ktorá sa ako protiútok rozhodla adoptovať časť rétoriky AfD. Ako však ukázal príbeh Davida Camerona a strany UKIP, AfD sa týmto krokom len legitimizovala, keď sa verejný diskurz nasýtil jej hlavnou témou. Momentálne je AfD treťou najväčšou stranou v Nemecku a za CSU zaostáva len o 2%. Podľa kritikov, akým je aj pán Sulík, Merkelová túto hrozbu nevidí a odmietaním riešení, ktoré jej CSU a Seehofer ponúkajú ničí Nemecko a celú EÚ.

V skutočnosti však za nárast radikalizmu a múrov na hraniciach, ako aj medzi ľuďmi samými, nestojí Merkelová. Problémom je legitimizácia nenávisti a jednoduchých, radikálnych, no atraktívnych riešení, ktoré predkladajú neliberálni politici Orbánovho typu. Problémom sú ľudia, ktorým nevadí rozpadajúci sa Schengen, vyzývajú k jeho postupnému odstráneniu pod zámienkou akejsi reciprocity. Preberanie a následná legitimácia nenávistného naratívu, aký ponúkajú strany typu AfD, Fidesz, K-ĽSNS alebo Lega, okrem minimálneho nárastu volebných preferencií prináša len strach a nedôveru, čím sa odsúva možnosť dosiahnuť spoločné riešenia.

Mnohí lídri, ktorí s Orbánom sympatizujú, často hovoria o potrebe dialógu pri riešení migračnej krízy. Dialóg sa ale nevedie cez ostnatý drôt a ten je presne to, čím chcú Merkelovú nahradiť jej kritici. Seehoferove nariadenie Merkelová odmieta preto, lebo hľadá spoločné, koordinované riešenie a chce férové prerozdelenie utečencov žiadajúcich o azyl. Rakúsky kancelár Kurz avizoval, že ak Seehofer nariadenie vydá, zatvorí hranice. Ak sa teda rozlúčime s politikou, ktorú Merkelová predstavuje, ostanú tu len lídri stavajúci hranice a oplotené múry, rozlúčime sa tak aj so Shengenom. Namiesto podpory AfD akceptáciou ich rétoriky a diskurzu je Merkelová konzistentná pri obhajobe svojich hodnôt a za politikou vidí viac, ako len stúpajúce preferencie. Toto je však pre väčšinu jej kritikov neprijateľné.

Aké je pre nich riešenie migračnej krízy? V prvom rade je časťou riešenia uzavretie vonkajšej hranice EÚ. Merkelová sa už od 2015 zastáva ochrany vonkajších hraníc EÚ a ako nutnosť ju spomína aj Prezident Rady EÚ Donald Tusk v liste pozývajúcom na tento týždňový summit. Ochrana vonkajších hraníc teda bude jednoznačne základom spoločného riešenia. Tu sa však zhoda kritikov Merkelovej končí. Zatiaľ čo Grécko a Taliansko žiadajú pomoc s utečencami a migrantmi, krajiny strednej Európyodmietajú akékoľvek prerozdeľovanie. Krajiny, kde by mohli byť potencionálne tábory pre migrantov a utečencov žiadajúcich o azyl, však buď odmietajú takéto návrhy, nevedia zabezpečiť bezpečnosť ako napríklad v Líbyi, kde momentálne prekvitá trh s otrokmi, alebo sa sami starajú o niekoľkonásobne väčší počet utečencov ako krajiny EÚ.

Keďže EÚ dnes tvorí 28 štátov, riešenie bude musieť byť kompromisom medzi pozíciami viacerých štátov. Merkelová sa po nedeľnom mini summite vyjadrila, že namiesto celkovej reformy azylového systému sa bude snažiť o kompromis na bilaterálnej a trilaterálnej úrovni. Narozdiel od svojich kritikov je tak naozaj ochotná diskutovať a ponúknuť riešenia na báze kompromisu a porozumenia, nie štátnej suverenity. Príklad možného riešenia s Talianskom by predstavovala dohoda o poskytnutí finančnej a technickej pomoci pri riešení azylových žiadostí, pomoc pri rokovaniach s krajinami pôvodu o zamedzení nelegálnej migrácie a navrátení zamietnutých aplikantov, a čiastočné prerozdelenie schválených aplikantov a azyl výmenou za spätné prijímanie tých, ktorí o azyl v Taliansku požiadali, no cestovali ďalej do Nemecka. Hľadanie takýchto riešení bude isto náročné, no je to potrebné, ak chceme krízu reálne vyriešiť a nie len hľadať spôsob, ako si zvýšiť volebné preferencie.

Autor je analytik z portálu www.identityhunters.org