Znie to zvláštne, ale sovietsky šéf politbyra N. S. Chruščov sa zasadil o záchranu sveta pred jeho (možno) zničením jadrovými zbraňami. A to aj napriek tomu, že označiť bývalého vojnového štváča za záchrancu vyzerá nelogicky. Bol to totiž on a jeho štát (ZSSR), ktorí počas Karibskej raketovej krízy v r. 1962 priviedli svet na kraj pomyselného Armagedonu. Sovietski komunisti vtedy však narazili na síce ešte neskúseného, ale „ad hoc“ nezmieriteľného amerického prezidenta. Na samotného J. F. Kennedyho. Tento miláčik rebelantskej mládeže a sexsymbol amerických žien nakoniec zrazil Chruščova na kolená a z Karibiku ho vyhnal aj za cenu rizika jadrového stretu s krajinou, kde včera už znamenalo neskoro. Chruščov svojim zdravým sedliackym rozumom vycúval z konfrontácie so „zelenáčom“ Kennedym a akokoľvek to znie absurdne, zachránil svet.
Ale vráťme sa k téme o „konci sveta“. Niektorí za tento medzník medzi krehkým globálnym mierom a budúcou jadrovou vojnou považujú krok amerického prezidenta Trumpa. Ten koncom roka 2018 oznámil, že vypovie zmluvu INF (zmluva o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu) z r. 1987, ktorú podpísali ideologicky už rozkolísaný a morálne rozložený šéf sovietskych komunistov Gorbačov a beznádejne – po Kennedym – ďalší nevyliečiteľne idealistický americký prezident Reagan. Zmluvu USA vo februári 2019 vypovedali s odkladom na pol roka – teda do augusta 2019. Takže zmluva dnes už neplatí.
Súčasný americký prezident je povestný tým, že nemá problém rušiť čokoľvek dohodnuté. Bol schopný – na zdesenie EÚ – spochybniť dokonca aj existenciu NATO. Po odchode z medzinárodnej schôdzky ešte z lietadla na svojom obľúbenom twitteri bez mrknutia oka zruší to, k čomu sa krátko predtým zaviazal. Zo strany USA zrušil relatívne čerstvú zmluvu s Iránom z r. 2015 o pravidlách jeho jadrového programu. Voči mnohým krajinám sveta dokonca zrušil už aj zrušené, totiž nízke colné poplatky. Ak v prípade zmluvy INF sa k Trumpovi pripojilo NATO ako celok, tak svoje záväzky voči Iránu účastníci dohody z EÚ/NATO (tzv. P + 1) zatiaľ k nevôli Trumpa dodržiavajú.
So zmluvou INF ja to ale inak. Tu ako by predsa len platil mušketiersky slogan NATO „jeden za všetkých, všetci za jedného“, takže Trumpov krok sa nejaví iba ako sólový úlet. Aj Európania majú, pri všetkej bezpečnostnej biede, zdravý pud sebazáchovy a zámorského strýka Sama sa držia ako kliešť. Verejnosťou už nevnímaná zmluva o INF vyvolala búrku zväčša len v odborných kruhoch. Bezprostredne po jej definitívnom zrušení sa k veci vyjadril Horst Teltschik, dlhoročný hlavný bezpečnostný poradca bývalého kancelára H. Kohla. Z jeho vyjadrení chodí mráz po chrbte. Podľa neho – merané „atómovými hodinkami“ – sa svet nachádza v čase o dve minúty dvanásť pred nukleárnou katastrofou. Odôvodnenie pre tento osudový pesimizmus vidí Teltschik práve v neslávnom konci zmluvy o INF, po ktorej budú nasledovať rušenia ďalších zmlúv o obmedzení jadrových zbraní, napr. tzv. START III (dohoda o znížení počtu strategických útočných zbraní). Platnosť START III končí o dva roky. Ak bude prezidentom USA stále ešte alebo znova Trump, potom je možné, že zmluvu nepredĺžia. Trump Rusov považuje za podvodníkov a klamárov, ktorí uzatvárajú zmluvy len preto, aby ich porušovali. Trump ako by si vypožičal názor niekdajšieho poľského filozofa Leszka Kolakowského, ktorý písal, že nech sa komunizmus zmení v akékoľvek nové embryo, jeho podstatou vždy ostane luhárstvo. Ak bude prezidentom Ruska Putin alebo akýkoľvek post-Putin, so „smutným na tvári žiaľom a s hlbokým v srdci smiechom“ zrušenie zmluvy len privíta. Bude sa novým zbrojením (ak to rozpočet dovolí) opäť pripravovať na hlavného finálneho borca v aréne boxu, aby neskončil iba v semifinále.
Ale situácia nemusí byť až taká kritická. Podľa renomovaného švédskeho SIPRI (Štockholmského inštitútu pre mierový výskumu) môžeme monitorovať potenciál všetkých dnešných jadrových mocností. Problémom je, že inštitúty ako SIPRI vychádzajú len z tzv. otvorených zdrojov. Do kuchyne svojich zbraní hromadného ničenia, nielen tých nukleárnych, ich žiaden štát nepustí. Podľa neoveriteľných informácií sa ešte pred uzatváraním kľúčových dohôd o jadrových zbraniach na svete vyskytovalo na 49-tisíc jadrových zbraní. Dnes (2019) to má byť podľa SIPRI a jeho záverečnej správy za rok 2018 podstatne menej. Štatistika SIPRI zahŕňa jadrové hlavice, ktoré sa potom delia na ´nasadeniaschopné´zbrane ako atómové rakety, rakety umiestnené na ponorkách a samotné atómové bomby. V arzenále jadrových rakiet vedie čo do kvantity Rusko. Cca jeden tisíc oproti úbohým 480 amerických. V počte atómových bômb nabili v r. 2019 USA v pomere 800 verzus 350. Iný je pomer v oblasti atómových ponoriek. Tam „Amíci“ trocha vyrovnávajú skóre. Oproti Moskve má Washington prevahu 920 ku 180 kusom. Rusko sa musí tejto položke polepšiť, ale hrozbou preňho sú peniaze na obranu. V Rusku sa otvára sociálny kráter medzi čoraz viac chudobnými a kartelovou vrstvou akosi príliš zámožných Rusov. Vlastenectvo má v Rusku tuhý korienok, ale, ako poznáme z ruských dejín, „odtiaľ potiaľ“.
Celkovo si Rusko v oblasti nukleárnych zbraní môže blahoželať: Momentálne 1900 jadrových „vecí“ oproti 1750 americkým (zdroj SIPRI). Ostatní jadroví aktéri by sa mali hanbiť, predstavujú absolútny nukleárny plebs! Posúďte: Čína iba 260 hlavíc, Francúzsko 125, India 110, Pakistan 90, Izrael (vraj – lebo vlastníctvo ani nepopiera ani nepriznáva – ) 80, Spojené kráľovstvo 40, Severná Kórea 10.
Je možné skončiť porekadlom o vlkoch a salaši. Keď sa spočiatku ozvú volania, že vlky sú pri salaši, bačovia vybehnú s palicami von. Lenže vlka nikde… Ak sa varovania opakujú neprestajne, už sa nikto z bačov von veľmi neunúva. Nakoniec vlky do salaše vtrhnú a ovce roztrhajú. Podobné je to s jadrovými zbraňami: toľkokrát nám nimi hrozili, až sme nakoniec zleniveli a prestali brať vlka vážne.
*Autor je bývalý poradca ministra obrany SR.