Na teroristické útoky si už svet akosi zvykol: počujeme o nich každý deň z Afganistanu, Iraku či Sýrie, inokedy z Egypta, Nigérie či Izraela. Viac spozornieme až vtedy, ak k nim dôjde niekde „u nás“, napr. v Belgicku alebo vo Francúzsku. Teroristický útok v USA v septembri 2001 bol natoľko výnimočný už aj preto, že zaangažoval väčšinu európskych krajín do dvoch vojen na Strednom východe. Šokmi však bolo aj indonézske Bali v r. 2002 s vyše dvomi stovkami mŕtvych, takmer spolovice Austrálčanov. K iným neočakávaným útokom na civilistov patrí bezprecedentný teroristický akt v Nórsku, kde (nórsky!) terorista Breivik viacmenej vlastnoručne zabil okolo osemdesiatky nórskych civilistov, aby sa pomstil vláde za proimigračnú politiku.. Udalosť na Novom Zélande, kde pri bombovom útoku na mešitu v pokojnom meste Christchurch Breivikom inšpirovaný Austrálčan Tarrant zabil na päťdesiatku ľudí, dáva terorizmu už definitívne globálnu dimenziu a môžeme ho skôr či neskôr očakávať zrejme kdekoľvek, aj na Slovensku. Päť miliónov čítajúci Nový Zéland pritom dlhé roky platil za dobre spravovanú spoločnosť, symbol etnickej tolerancie a vzornej ochrany prírody.
Smutné (hoci pre niekoho možno aj sympatické) je, že ani jeden z týchto dvoch páchateľov sa nevyhovára na nejaké momentálne pomätenie mysli alebo psychickú poruchu. Naopak, k činom sa priznali a sú na ne náležite hrdí. Breivikovi chceli nórski sudcovia takú poruchu vnútiť, pretože podobný akt v tejto krajine vykonaný normálnym Nórom bol nad ich chápanie. Breivik to ale odmietol a trval na tom, že by podobný útok spáchal zas. Tak ako v prípade Tarranta. Ide tu o paralelu k islamistickým teroristickým akciám či už mimo Európy alebo v samotnej Európe, keď vedomie ideologickej alebo náboženskej povinnosti prevažuje nad „našimi“ hodnotami. Podobné postupy sú vlastné aj európskym údajne extrémistom ako Gert Wilders, ktorý sa nemôže pohybovať bez ochranky, hoci s terorizmom sa ho zatiaľ nikto seriózny neodvážil obviniť. Rovnaké podmienky majú aj kresťania v arabskom svete, kde počet kresťanov (ktorí stáli na čele boja proti kolonializmu) postupne klesá už od r. 1910, pretože byť kresťanom je nebezpečné.
Bolo vlastne len otázkou času, keď na islamistický terorizmus, na ktorý sme si už tak zvykli, budú reagovať gauneri ako Breivik či Tarrant. Útoky na mešity sa stali bežnými už pred kumuláciou mnohých rokov, ale pre nás bolo kvázi samozrejmé, že muslimovia sa medzi sebou vraždia podobne, ako to po stáročia robili kresťania. Ibaže Európa a Západ vôbec, ktorý vďaka NATO a EÚ zažíva jednoznačne najdlhšie obdobie mieru a bezpečnosti, je čoraz viac vystavovaný nevojenským bezpečnostným hrozbám, kde je obrana oveľa zložitejšia a dochádza ku krvavým obetiam na strane „neveriacich“. Stalo sa už povinným rituálom, že rozlišujeme medzi mierumilovnými muslimami a islamistami, ale mnohí ľudia si jednoduchou logikou zrátajú, že čím vyšší je percento muslimov v ich krajinách, tým častejšie u nich dochádza k nábožensky motivovanému násiliu. Mnohí ľudia robia jednoduché rovnítko medzi islamistami a imigrantmi z muslimských krajín. Že to tak nie je, síce deklarujú takmer všetci, ale ľudia ako Breivik a Tarant si určite získali podporu u časti obyvateľstva, pretože dávajú imigráciu do súvislosti aj s ekonomickým vydieraním, menovite so sociálnymi subvenciami a výhodami, ktorým sa domáca populácia neteší. Je celkom irelevantné, či vrahovia ako Breivik či Tarrant mali komplicov alebo konali ako tzv. osamelí vlci. Nepochybne majú mnoho tichých sympatizantov. Európa a všeobecne Západ tu zažíva reakciu spoločnosti na demografickú a kultúrnu zmenu, ktorú niektorí extrémisti z druhej strany radi označujú ze renesanciu bieleho rasizmu, iní zasa ako odpoveď na protibelošský rasizmus muslimských Afroameričanov napr. v USA.
Mierumilovnosť prisťahovalcov aj domácich muslimov je možné štatisticky znázorniť na údajoch zverejnených francúzskym ministerstvom vnútra už pred desiatimi rokmi, teda ešte pred vražednými útokmi v Paríži a v Nice. V správe sa konštatuje, že vo Francúzsku žije na 5 miliónov muslimovmie, z ktorých je zhruba 300 000 fundamentalistov. 5% z nich potom tvoria skupinu potenciálnych teroristov, ochotných kedykoľvek zaútočiť. Predstavuje to 15 000 ľudí, ktorí nemajú problém zabíjať kdekoľvek.
Toto je však téma, ktorej sa zatiaľ každý západný zodpovedný politik úzkostlivo vyhýba, veď je to sud pušného prachu.
*Autor je bezpečnostný analytik a radca bývalého Národného konventu MZV SR/EÚ pre jazykovú politiku