Qauntánamo predstavuje nepatrný kúsok amerického územia na Kube, konkrétne v jednom zálive na tzv. Ostrove slobody (Isla de Libertad). Výslovnosť s dôrazným prízvukom na tretej slabike od konca je skôr záležitosťou hispanistov, štandardná španielčina máva prízvuk na druhej slabike od konca. Ale je to Quantánamo, nie akési ´Quantanámo´. Na tomto vojenskom poste USA mimo vlastného územia sa nachádza väznica pre teroristov. Nie všetci vraj musia byť teroristami, len sa, ako sa v USA moderne traduje, „ocitli v nesprávny čas na nesprávnom mieste.“
Inak pre historickú pamäť: V povestnom (pre Kubu) roku 1903 si USA prenajali záliv Qantánamo ako základňu amerického námorníctva na symbolických 99 rokov. To však bolo v čase, keď si USA robili po zvýšení svojej moci s Latinskou Amerikou, čo chceli. Dohoda je sporná, aj keď režim kubánskeho vodcu Fidela Castra neváhal a hneď po nastolení svojej moci označil držanie Quantánama za imperialistickú uzurpáciu. Dohodu s USA zrušil a pre Američanov tak dohoda z r. 1903 prestala existovať. USA tak ukázali Castrovi dlhý nos. A hlavne rakety. Fidel Castro potom trochu, po nevydarenom dobrodružstve so sovietskymi nukleárne nabitými nosičmi na Kube, skrotol. Kuba bola ako by post-replikou bývalej NDR. Do vystavania Berlínskeho múru v r. 1961 do Západného Nemecka ilegálne (legálne sa to nedalo) ušli cca 3 milióny ľudí, najmä mládeže. Z Kuby po prevzatí moci ľudovou demokraciou doteraz ušiel každý siedmy Kubánec, zväčša na Floridu. Nie všetci sa tam majú dobre, mnohí totiž už zabudli pracovať. Tancovať a popíjať kubánsky slobodný rum (Cuba libre) sa v USA nenosí už ani na Floride. Ich príbuzní v Miami a inde ich často odmietajú zamestnávať. Vraj sa za nich hanbia.
Ale Kubánci v Karibiku či v Mexickom zálive nie sú vo väzení. Zato väzni na Quantáname sú na tom správnom mieste. Na jedného väzňa jeden lekár, dvaja medzinárodní právnici a hneď traja novinári a kameramani, ktorí každodenne vysielajú do sveta pravdivé či vymyslené zvesti o týraní uväznených. Časté sú demonštratívne hladovky, ktoré sa „naživo“ vysielajú do celého sveta. Väzeň tu môže byť týraný aj tým, že príslušník väzenskej stráže sa chtiac alebo nechtiac dotkol stránky knihy, ktorú si väzeň považuje. Áno, Quantánamo je ideálnym miestom. Ale iba pre väzňa, a iba vtedy, ak sa obvinený nechce vrátiť k pôvodnému remeslu: zabíjaniu. Inak je to bez preháňania celkom slušné eldorádo v porovnaní s gulagmi, koncentrákmi a ich pobočkami známymi u nás napr. ako Terezín či Sachsenhausen.
V časoch napĺňania tohto fešáckeho, qantánamovkeho kriminálu v prvej polovici nultých rokov 20. storočia sa počet väzňov odhadoval na zhruba 600 nespravodlivo internovaných. Dnes, na konci roku 2019 sa počet “zákerne” zadržaných pohybuje okolo tridsiatich nespravodlivo diskriminovaných. Prevládajú Afgánci, Iračania a Saudskí Arabi. Zvyšok rozptýlili nezbední „Amíci“ všade po svete, aby sa vyhli neslušnému zaobchádzaniu vo “vyhladzovacom koncentráku” Quántamo. Aj Slovensku sa ušlo. Washington mu pred pár rokmi prispel návrhom (alebo príkazom) odobrať si hneď troch „quantánamo-internovaných“ obetí.
Ak vychádzame z tézy, že väzni držaní v Quantáname boli väznení neoprávnene, nemáme sa čoho obávať. Ak sa však prikloníme k skúsenosti, potom sa z takého prepusteného jedinca stane obeť pôvodnej výchovy, ideológie alebo zločineckej zvrátenosti. Mnohí z nich sa radi vrátia k remeslu, ktoré im najlepšie padne.
Je zvláštne, že pri vyslovení slova Qantánamo má (podľa odhadu autora tohto článku) sotva 90% Slovákov chabú znalosť a nevie, o čom je vlastne skutočnosť. Tí, ktorí o tom niečo akoby aj šípia, si ho zamieňajú za Terezín alebo solženicynovské gulagy, podaktorí dokonca za Auschwitz. Ak náhodou použijú pre vychýrený nacistický vyhladzovací láger termín „Osvienčim“ namiesto „Aušvic“, tak im dnes v Poľsku môžu hroziť právne problémy. Slováci by v Poľsku (mimo akademickej pôdy) radšej v záujme vlastného zdravia mali používať meno „Auschwitz“ s prízvukom na prvej samohláske.
*Autor je publicista