Komentáre a názory

Komentár Iva Samsona: Stane sa Honkong ďalším Tchien an-menom?

Zdroj: Glob.sk I Dávid Duducz

Už niekoľko týždňov počujeme každodenne o problémoch, ktoré má Čína s násilnými demonštráciami v Honkongu. Čína, t. j. Čínska ľudová republika, teda „pevninská Čína“, sa v priebehu niekoľkých desaťročí stala ázijským ekonomickým tigrom. Dokázala národ nasýtiť, obliecť a ekonomicky neuveriteľne expanduje do celého sveta, samozrejme aj do Európy nevynímajúc Slovensko. Na krku mu však visí niečo ako chomút menom Honkong. Bývalé nezávislé územie spravované Britániou a dnes súčasť Číny so špeciálnym statusom ako špeciálna administratívna oblasť.

 

Honkong má v Číne skutočne výnimočné postavenie. Mesto s rozlohou iba 1 100 km štvorcových (pre porovnanie, Slovensko má tých kilometrov 49-tisíc) a s obyvateľstvom vyše 7 miliónov sa od zvyšku Číny výrazne odlišuje: ekonomicky aj politicky. Ak HDP na hlavu je dnes v Číne cca 18-tisíc dolárov (USD), v Honkongu je to 55-tisíc. V štruktúre ekonomiky je pritom len malý rozdiel. Obe entity kladú dôraz na export, valutovo-finančné operácie či elektroniku a aj v komunistickej Číne zvíťazil hospodársky „kapitalizmus“. Len v Honkongu je trhová ekonomika dlho zakorenená, životná úroveň neporovnateľne vyššia a politický náprotivok moderného kapitalizmu – demokracia – obyvateľstvom úzkostlivo strážený. Politicky sa tak administratívne samostatný Honkong ako súčasť Číny a Čína samotná rozchádzajú oveľa podstatnejšie. 

Asymetria oboch jednotiek má na svedomí dohoda medzi Spojeným kráľovstvom a Čínou o odovzdaní mesta Číne. Čína, resp. jej faktický vodca Teng Siao-pching a britská premiérka M. Thatcherová podpísali v r. 1984 dohodu o odovzdaní Honkongu Číne, ktorá prišla s vtedy neznámym šlágrom: jedna krajina, dva systémy. Teng medzitým zaviedol aj kacírsky termín – socialistické trhové hospodárstvo.  

Oslavovanie tohto kroku na Západe aj v Číne však skoro vyšumelo. Ukázalo sa, že ekonomický liberalizmus v Číne ešte neznamená politickú emancipáciu. Čínsky režim ukázal, že „odtiaľ potiaľ“ a (akoby reprodukované s K. Gottwaldom) „komunizmus si rozvracať nedáme“. Keď sa demonštranti, najmä študenti, v r. 1989 opakovane dožadovali na ústrednom pekingskom Námestí nebeského pokoja (Tchien an-men) demokracie západného štýlu, štát zakročil. Už nestačila polícia, nasadili tanky a tie mnohotisícový dav rozstrieľali. Oficiálne údaje uviedli počet zabitých na okolo 300 ľudí, organizátori hovoria o cca 3. 000 mŕtvych.

Dnes je situácia dosť podobná, ibaže dráma sa odohráva v Honkongu. Masové, ale na rozdiel od Pekingu v r. 1989 aj násilné protesty tam trvajú už jedenásty týždeň. Dôvod? Obyvateľstvo sa postavilo najprv proti odovzdávaniu súdnych právomocí Číne, nakoniec proti režimu vôbec. Zloženie demonštrantov je – na rozdiel od Tchien an-men – pestrejšie. Už to nie sú iba študenti. Na odpore sa podieľajú obyvatelia od právnikov, rybárov, pedagógov až po ženy v domácnosti. Bránia sa proti tomu, aby sa v Honkongu prevzali čínske súdne normy povestné korupciou, vynútenými priznaniami a dokonca mučením. Spúšťačom nepokojov bol totiž návrh zákona o vydávaní obvinených osôb do Číny, čo však nie je zakotvené v pôvodnej zmluve medzi Čínou a Britániou a nie je ani v súlade s princípom „jedna krajina, dva systémy“.  Peking však hovorí v tom zmysle, že nedovolí, aby sa Honkong stal útočiskom pre zločincov a že bude brániť vandalizmu. To na konto toho, že demonštrantom sa pred pár dňami podarilo násilne obsadiť honkongské letisko a totálne zablokovať jeho fungovanie. 

Rozruch v médiách aj v medzinárodnej politike spôsobili najnovšie správy, že Čína v juhočínskej metropole Šen-Čen na hranici s Honkongem, začala konať cvičenia tzv. Ozbrojenej ľudovej polície vybavenej vojnovými vozidlami. USA (prezident Trump) vyjadrili obavu, že Čína sa chystá vojensky tieto protesty potlačiť, aj keď porovnanie s Tchien an-menom nepadlo. Žiaľ, čínsky veľvyslanec v Londýne Liu Xiaoming už pripravuje Západ na krízový scenár. Na tlačovej konferencii uviedol, že ústredná vláda sa nebude nečinne prizerať, ak sa protesty v Honkongu úplne vymknú kontrole. A nezabudol dodať: „sme pripravení na to najhoršie“

Ak k zásahu čínskych poriadkových jednotiek proti honkongskému obyvateľstvu naozaj dôjde, potom to nepochybne poškodí nielen zatiaľ ešte kvitnúci obchod medzi Západom a Čínou. Bude to znamenať aj koniec krátkodobého sna o jednej krajine a dvoch systémoch. V politicky totalitnom štáte je taký sen príliš krásny, než aby to mohla byť pravda. 

*Autor pred niekoľkými rokmi absolvoval prednáškové turné na čínskych univerzitách.