Komentáre a názory Top

Komentár Iva Samsona: Zelený mráz prešiel cez Rakúsko v podobe Gréta-Efektu

Zdroj: Glob.sk I Dávid Duducz

Južný sused Slovenska zažil predčasné voľby, ktoré vyvolala aféra u koaličného partnera – Strane slobodných (FPÖ). Vysvitlo, že ani taký medzinárodne vysoko honorovaný štát v oblasti politickej transparentnosti ako Rakúsko, nie je úplne imúnny proti korupcii vnútri vládnych strán.

 

Škandál, ktorý ukončil vládu  – mala fungovať až do r. 2022 – sa nazýva tradične „ruská stopa“. Tá najnovšie vošla do rakúskych dejín pod názvom Ibiza-Gate. Zverejnené video zo španielskej Ibizy usvedčilo špičky FPÖ z toho, že oplátkou za finančnú podporu jednej ruskej oligarchickej skupiny jej zabezpečí prednostné štátne zákazky. A bol koniec filmu. Parlament vyslovil vláde nedôveru, prvýkrát v dejinách Rakúska sa moci dočasne ujala úradnícka vláda a prebehli predčasné voľby. Rakúskou demokraciou však neotriasli, vniesli na domácu scénu niečo nie úplne nové, ale zato masívne: Stranu zelených. 

Jej volebný úspech bol časovo zladený s vystúpením mladej švédskej „klimaaktivistky“ Grety Thurnbergovej v OSN. S detskou tvárou, občas skrivenou zlobou, v podstate obvinila OSN za to, že jej dovolila narodiť sa do apokalyptického sveta. Vynieslo jej to zatiaľ alternatívnu Nobelovu cenu mieru a rakúskym Zeleným rozprávkový volebný úspech.

Vo voľbách do Národnej rady sa Zelení cez noc stali hviezdami. Oproti voľbám v r. 2017 sa vyšplhali na neuveriteľných 14% , čiže čistý zisk desať percent. Lenže, medzi mladými voličmi medzi 16 – 29 rokmi, keďže v Rakúsku platí volebné právo od 16 rokov, získali 27% hlasov. Akoby to vyzeralo na klasickú vzburu mladých proti otcom. Ošiaľ z Gréty, ktorá neohrozene poúča svet a žiada presmerovanie dejín, sa na výsledku výrazne odrazil.

Takže revolúcia? Zďaleka nie! Na rozdiel od pravicových či ľavicových revolucionárov nechcú a nemôžu Zelení požadovať zvrhnutie systému, chcú ho len vylepšiť. Hoci ich niekedy označujú za ľavicových, je to skôr prelud. Zelená agenda je zväčša nesúvislá, a systémovo neperspektívna. Zelení sú zastúpení v Európskom parlamente ako Európska strana zelených so 75 mandátmi. Inak, ani na Slovensku ani v Česku Zelených do Bruselu zatiaľ nevyslali. Programy a slogany Zelených sú príliš vágne, než aby sa stali hlavnou európskou silou. Vidíme tam volanie po spoločnom domove a budúcnosti, ochrane životného prostredia, sociálnej spravodlivosti, odstráneniu rasizmu, rodovej rovnosti, legalizácii ľahkých drog. Zelení sú pritom zásadne proeurópski, takže tvoria protiváhu euroskeptikom. Z týchto paušálnych bodov sa možno vymedzuje len požiadavka tzv. priamej demokracie. Lenže tú už Európa, ako tvrdí, má, takže Zeleným v EÚ pšenica nepokvitne v tom zmysle, že by dokázali riadiť také mechanizmy ako štát. Ich agendu už dávno majú v programoch aj iné zoskupenia v Európskom parlamente.

V Rakúsku to bude o to ťažšie, že ide o krajinu s konzervatívnym elektorátom. Od r. 1945 do 2019 tvorili vládu maximálne tri tie isté strany a dokonca s tým istým názvom. Striedavo sa Rakúsko dopracovalo aj k „Alleinregierung“, keď jedna strana – ľudovci (ÖVP) alebo socialisti alias teraz opäť sociálni demokrati (SPÖ) nepotrebovali pre vládnutie koaličného partnera. Pre porovnanie: Na Slovensku sa od r. 1993 vo vláde vystriedalo hneď 16 politických strán, poprípade ich mutácií pod inými názvami. Áno, Rakúsko môže byť v tomto smere pre Slovensko vzorom. Má pravicu (ÖVP), ľavicu (SPÖ) a liberálny stred (FPÖ). Okrem krátkej epizódy s účasťou rakúskych komunistov (KPÖ) vo vláde danej tým, že ZSSR ako jeden zo spojencov tiež okupoval po vojne časť Rakúska, ostáva vládna mozaika neuveriteľne statická. V tom pozitívnom slova zmysle.

Terajšie voľby v Rakúsku však mali popri víťazov (Zelení) a  ÖVP (zisk takmer 38 % a nárast cca 6% v porovnaní s voľbami v r. 2017) aj porazených. K nim patrí nešťastná SPÖ. Kedysi legendárna strana počas svojej zlatej éry moravského rodáka z Dolních Kounic Bruna Kreiského si vo voľbách prišla na 21%  a stratila tak 6% oproti r. 2017. Kajúci sa Slobodní so ziskom iba 16% zasa zaplatili za svoju Ibiza-Gate tiež stratou 6% oproti roku 2017, ale tvoria stále tretiu najsilnejšiu stranu v parlamente. Koalíciou s teraz „očistenými“ liberálmi by Sebastianovi Kurzovi (predseda ÖVP) stála za hriech. Navyše, Kurz má poruke ako vládneho partnera sociálnych demokratov z SPÖ, s ktorou ľudovci po celý čas trvania Druhej rakúskej republiky tvorili zväčša dvojkoalíciu. 

Účasť Zelených vo vláde je menej pravdepodobná. Narušila by totiž zaužívaný stereotyp, ktorý po vojne priviedol Rakúsko medzi najúspešnejšie krajiny sveta. Okrem toho je asi lepšie nepredstavovať si, ako by sa po vstupe Zelených do vlády narušili vzťahy Rakúska s Českom a Slovenskom vo veci ich jadrových elektrární. Také vyhrotenie vzťahov len kvôli zelenej víchrici na vlne novej švédskej Pipi Dlhej Pančuchy si bežný konzervatívny Rakúšan neželá. Rakúski zelení už 31 rokov sedia v parlamentných ľaviciach v opozícii a vyzerá to, že ani fenomenálny volebný Gréta-efekt im dvere do vlády vo Viedni neotvorí.  

*Autor je bezpečnostný analytik.