BRATISLAVA – Pojmy ako „slušnosť“, „boj za slušnosť“, „slušné Slovensko“ sa v ostatnom čase stali veľmi frekventovanými, vzdelanejší zlomyseľníci by mohli povedať, že priam inflačnými. Ak však budete hľadať odpoveď na to, čo to „slušnosť“ vlastne je, tak sa napr. na českej verzii Wikipedie dozviete, že slušnosť, tiež zdvorilosť, tiež správne či cnostné správanie sa (lat. decentia) je morálna kvalita určujúca mieru toho, čo je slušné. Takáto definícia je typickým príkladom tautológie („definície v kruhu“) – situácie, keď sa nejaký pojem definuje sám sebou. Boľševici na teóriách založených na takýchto reťazcoch príčin a následkov postavili jednu „vedeckú“ disciplínu – vedecký komunizmus. Príkladom tautologickej definície z oblasti ekonómie je určenie pojmu pridaná hodnota: Pridaná hodnota je hodnota, ktorá sa pridáva.
ironicky ladená Necyklopédia (opäť tautologicky) uvádza, že termín „slušní ľudia“, prípadne „všetci slušní ľudia“ funguje na princípe reciprocity. Niekto je slušný, pretože to o ňom tvrdia iní slušní ľudia, z ktorých každý sa stáva slušným už tým, že ich niekto za takých považuje. Takto sa vytvorili skupiny ľudí, ktoré majú patent na slušnosť a nikto, kto má iný názor, sa slušným nemôže stať. Už samotný nesúhlas s niekým slušným je neslušný a nesúhlasiaceho na večné veky diskvalifikuje.
Z reakcií účastníkov pochodov a zhromaždení z posledných dní a týždňov vyplýva, že mnohí z nich sa dožadujú nie neurčitej „slušnosti“, ale toho, aby v ich každodennom živote konečne našli miesto podvedome chápané princípy morálky, tolerancie a ohľaduplnosti. Jeden z nich to lapidárne zhrnul do konštatovania, že ak by všetci dodržiavali „Desatoro“, boj za „slušnosť“ by bol bezpredmetný.
Viacerým predstaviteľom tých, ktorí sa pasujú za reprezentantov „slušnosti“ by však okrem niekoľkých nebeských bytostí nedokázal asi vyhovieť nikto. Svätému Petrovi by určite zazlievali (a vytiahli by o tom aj kompromateriály), že trikrát zradil Krista, o apoštolovi Pavlovi by zasa zistili, že sa pod krycím menom Šavol zúčastnil kameňovania svätého Štefana. Ich požiadavkám pravdepodobne nevyhovie nikto – s výnimkou skupinky „slušných“, ktorí sú slušnými iba preto, že sa za takých sami vyhlasujú.
Každý dospelý človek má vo svojom životopise niečo, za čo sa hanbí a o čom by nerád hovoril verejne. A výsledkom aktivít plamenných bojovníkov „za slušnosť“, ktorí na každom hľadajú iba to najhoršie (a ak nenájdu tak si vymyslia), však nakoniec môže byť nezáujem kohokoľvek angažovať sa vo verejnom priestore len preto, že nechce riskovať stret s nekonečným kádrovaním, osočovaním a účelovou diskreditáciou.
Autor: RNDr. Ivan Zuzula, CSc., Foto: FB / #SIEŤ
predseda strany #SIEŤ