V exaktných vedách sa občas využíva metóda tzv. myšlienkového experimentu. Ide o to, predstaviť si a rozvinúť situácie, ktorých reálny výskyt prakticky nie je možný, resp. je veľmi, veľmi nepravdepodobný. S využitím takejto metódy – na základe predstáv o pozorovateľoch pohybujúcich sa takmer rýchlosťou svetla – odvodil Einstein svoju geniálnu teóriu relativity.
Významnou realitou súčasnej doby je celosvetová pandémia ochorenia Covid-19. Prvé správy o jej masovom výskyte začali prichádzať z Číny koncom minulého roka. Máme koniec marca a kopy „odborníkov“ presne vedia, kto a čo mal na Slovensku v súvislosti s koronavírusom v ostatných troch mesiacoch urobiť, a kto je za celosvetovú (minimálne za celoslovenskú) pandémiu celkom určite zodpovedný.
A tu mi dovoľte malý duševný experiment. Predstavme si, čisto teoreticky, že by bývalý predseda NR SR A. Danko vyhlásil parlamentné voľby namiesto na 29. februára na minulú sobotu (28. marca). Prémiová otázka: Aká by bola voličská účasť? Druhá prémiová otázka: Kto by protestoval, keby sa takéto voľby nekonali? Myslím si, že odpoveď na obidve prémiové otázky by vo svetle súčasnej reality bola veľmi jednoduchá a numericky vyjadrená by sa limitne blížila k nule.
Predstavme si ďalej, že by bývalá vládna garnitúra „zodpovedne a včas“ (citát z dielne dnešných vševedkov) zareagovala na signály a informácie z Číny a napríklad už v januári by okrem importu miliónov rúšok, respirátorov a dýchacích prístrojov začala zavádzať opatrenia, ktoré dnes takmer všetci považujeme za normálne a adekvátne. A opäť prémiové otázky: Kto by najviac jačal proti monitorovaniu mobilnej komunikácie? Kto by považoval za hrubý zásah do ústavou garantovaných práv obmedzenie pohybu na hraniciach? Kto by organizoval zhromaždenia a demonštrácie na protest proti zákazu zhromažďovania? Komu by najviac chýbala lyžovačka v Taliansku a nedeľné výlety po nákupných centrách? A všetci „slušní“ by rozdupali každého, kto by sa čo i len slovkom zmienil o tom, že parlamentné voľby treba presunúť, pretože koncentrácia voličov vo volebných miestnostiach by mohla byť životne nebezpečná pre dôchodcov – najdisciplinovanejšiu časť elektorátu.
Od volieb ubehol zhruba mesiac, všetci máme možnosť opäť si prečítať stovky volebných a povolebných predstáv jednotlivých strán, osviežiť si plány a sľuby ich predstaviteľov. Stavím sa, že o tom, čo sa ani nie mesiac po voľbách stalo tvrdou realitou – o koronavíruse, o ochorení Covid – 19, o opatreniach proti ním, o obmedzovaní čohokoľvek, o bezprecedentnom ekonomickom prepade a o planetárnej kríze, v nich nie je ani zmienka. Kde boli tie stovky odborníkov a expertov, ktorých strany údajne mali a majú k dispozícii, keď žiadny z nich neupozornil na obrovskú zdravotnú a ekonomickú komplikáciu, ktorá, ako sa ukazuje, sa netýka iba Fica, a pravdepodobne podstatne zmení život celého ľudstva.
Na záver mi dovoľte otázku: Pociťuje ešte niekto klimatickú úzkosť?
*Autor je predsedom Slovenskej konzervatívnej strany.