Na problémoch ministra Lajčáka sa opäť ukazuje, kam vedie nekonzistentná a bezzásadová politika. Pakt OSN o migrácii nie je žiadnou novinkou, ktorá sa ako blesk z čistého neba zjavila na rokovacom stole. Nesúhlasné stanovisko strany Smer sa však stalo jasným iba nedávno (a navyše pod tlakom opozície a koaličného partnera).
Toto zlyhanie najsilnejšej koaličnej strany neprekryje ani veselohra okolo demisie/nedemisie, na ktorej už niekoľko dní trápne spolupracujú minister zahraničných vecí (v demisii), predseda vlády a prezident SR. Zo strany všetkých troch aktérov ide o politikárčenie bez štipky zásadovosti a ochoty prebrať za svoje činy zodpovednosť. To len potvrdzuje, že na čele nášho štátu stoja politici, ktorí síce majú veľkolepé vyhlásenia, no keď treba konať, volia stratégiu „radšej počkám, zistím ako môžem z vzniknutej situácie profitovať a potom tomu prispôsobím svoje konanie“. Jednoducho povedané, naši politici sa v kľúčových momentoch prospechársky zhrbia.
Vráťme sa však k zlyhaniu vládnej koalície a špeciálne strany Smer-SD. Smer dodnes občanom SR nevysvetlil, či si minister zahraničia (aj ako predseda valného zhromaždenia OSN) v mene SR „robil, čo chcel“, alebo konal v súlade s vládou, ktorú reprezentoval a stranou, ktorá ho navrhla do funkcie.
Keďže nepredpokladáme, že v strane Smer, ani vo vláde SR nikto netušil o aktivitách ministra zahraničných vecí, je na mieste otázka, prečo sa pocit zodpovednosti vo vedení Smeru objavil iba pred pár dňami. Odpoveď je zrejme prostá. Marakéš sa stal významnou témou, k čomu nemalou mierou prispela SNS – samozrejme nie z principiálnych dôvodov, ale v rámci oportunistickej snahy prekryť rigoróznu pohromu predsedu. V Smere si následne uvedomili, že ich stratégia potichu sa prihlásiť k zneniu kompaktu je už nerealizovateľná. Nie však preto, že by ho principiálne odmietali, ale kvôli nesúhlasným názorom slovenskej verejnosti.
Veľa ľudí si myslí, že problémom slovenskej politiky je korupcia. Netvrdím, že nie je, no korupcia je len následkom. Skutočným problémom je bezhodnotovosť a nekonzistentnosť. Kde nie sú jasne stanovené hodnoty, ktoré dodržiavame principiálne a vždy, nie len dnes, pretože sa nám to práve hodí, kde nie sú politici ochotní takéto hodnoty brániť a nezhrbiť sa, tam je len nepredvídateľný chaos, priestor pre politikárčenie a korupciu.
*Autor je predsedom Slovenskej konzervatívnej strany