Komentáre a názory

Komentár Ivana Zuzulu: Piata kolóna Smeru odštartovala predvolebnú kampaň

Zdroj: TASR / Pavol Zachar

Politicko-sociálny experimentátor Igor Matovič pokračuje v odhaľovaní hraníc možného v slovenskej politike. Svoje pokusy začal v roku 2012, kedy štyroch zakladateľov jeho strany (hnutia alebo, čo to vlastne je) – a dodnes tuším aj jediných členov – voliči prekrúžkovali z posledných miest na kandidátke SaS do parlamentu.

 

O štyri roky neskôr chcel už na vlastnej straníckej kandidátke poskytnúť priestor plejáde mediálne známych “nezávislých osobností” a “bielych vrán”, z ktorých sa mu viaceré obrátili chrbtom už pred voľbami po experimente s preverovaním ich kvality na detektore lži. Ďalšie odišli po voľbách.

Vo februári tohto roka chcel byť Igor Matovič europoslancom, aby mohol v Bruseli poukazovať na “zločiny amerických imperialistov” (vyzerá to takmer ako citát z majora Terazkyho). O tri mesiace neskôr, v máji, považoval za najzásadnejší problém Slovenska postavenie menšín, vďaka čomu sa stal Peter Pollák europoslancom.

Dnes, ani nie po mesiaci sústredenia sa na „menšinovú politiku“, vidí Igor Matovič problém v zlyhaniach „kresťanskej politiky“. Zistil, že kresťanskí voliči sú ohrození „kresťanskými stranami“, a zachrániť ich môže len nové „hnutie obyčajných kresťanov“. Jeho hnutiu preto odrazu narastie druhá noha, s ktorou zabojuje o kreslá v slovenskom parlamente.  

Zdanlivo nesúvisiace peripetie Matovičovho pôsobenia v politike majú okrem hlavného protagonistu spoločné aj niečo iné. Je to ochota slovenských voličov vždy znova a znova podľahnúť ubezpečeniam o jednoduchých riešeniach, o okamžitých výsledkoch a o rozprávkovom víťazstve dobra nad zlom.

Takmer desaťročný boj „obyčajného človeka“ proti zlu v slovenskej politike zatiaľ neprospel ničomu a nikomu okrem samotného Igora Matoviča. Parlament mu poskytuje presne to, po čom túži – slávu a peniaze. Popri tom  sa mu darí nepretržite rozoštvávať akýkoľvek zárodok spolupráce, ktorá by Smer odstavila od moci.

OĽaNO si v najbližších mesiacoch vďaka projektu „obyčajných kresťanov“ nakúpi členskú základňu, ktorú podľa nového zákona o politických stranách potrebuje na existenciu (rozumej ďalšie poberanie štátneho príspevku). Popritom zmenší potenciál Kisku a KDH, ktoré by pod Hlinovým vedením do vlády s Ficom určite nešlo. Takže vo finále sa opäť potvrdí, že voliť Igora Matoviča má ten istý efekt, ako voliť Smer.    

Ak by som bol reprezentantom Matovičovho rozprávkového “zla”, potom by som ochotu založiť hnutie obyčajných kresťanov všestranne podporoval. Bolo by mi totiž jasné, že realita nie je rozprávka a že podpora bezprogramových predstaviteľov boja “dobra” so zlom mi umožní moc a slávu na dlhé veky. 

*Autor je predsedom Slovenskej konzervatívnej strany