Klimatická zmena v očiach mnohých nepredstavuje akútny problém a sú presvedčení, že spoločnosť by sa mala zaoberať naliehavejšími úlohami. Problémom naozaj nie je absolútny nárast globálnej teploty (o necelý 1 °C za posledné storočie), omnoho dôležitejšie sú dôsledky, ktoré tento na prvý pohľad “nepatrný” nárast už priniesol. Okrem extrémnych výkyvov počasia, ktoré pozorujeme všetci, sa v susednej Českej republike objavila nákaza tropickou chorobou a následná smrť. Obeť dokázateľne v trópoch nebola, dokonca nevycestovala z Čiech.
Dôsledkom klimatickej zmeny je okrem hroziacich problémov s potravinovou bezpečnosťou aj aktuálne ohrozenie zdravia a života. V našej geografickej oblasti sa vytvárajú podmienky vhodné na život pôvodcov a prenášateľov viacerých chorôb, s ktorými sme sa donedávna mohli stretnúť iba v trópoch alebo subtrópoch. Smrť staršej ženy v susedných Čechách na následky „africkej“ choroby – západonílskej horúčky, je tým najsilnejším argumentom voči skeptikom, ktorí tvrdia, že máme aj dôležitejšie problémy ako klimatická zmena. Som presvedčený, že nič dôležitejšie ako ochrana ľudského života, neexistuje. Mŕtva žena totiž pochádzala z južnej Moravy, bývala tam, a v inkubačnej dobe (3 až 14 dní) nenavštívila žiadnu endemickú oblasť. Nakaziť sa teda mohla iba doma. Do ČR sa nákaza dostala pravdepodobne zo severného Rakúska. Keďže západonílsku horúčku prenášajú komáre, ani Slovensko si nemôže byť isté, že sa tu niečo podobné nevyskytne.
Západonílska horúčka sa tento rok vo zvýšenej miere šíri takmer v celej Európe, napríklad v Grécku jej už podľahlo viac než 30 ľudí. K 21. septembru bolo v Európskej únii nahlásených 1134 prípadov ochorenia. Stopätnásť ľudí už zomrelo. Za celý minulý rok pritom lekári evidovali len 207 chorých. Čo je však najpodstatnejšie, vírus sa šíri aj v nových oblastiach, kde v minulých rokoch zaznamenaný nebol.
Napriek zdanlivo bezvýznamnému nárastu teploty o necelý 1 °C, čelíme najvýznamnejšej globálnej klimatickej zmene od konca druhohôr (teda za posledných 65 miliónov rokov). Nielen energetici, vodohospodári, poľnohospodári, ktorých sa priamo týkajú meniace sa teplotné a zrážkové pomery, ale aj lekári a zdravotnícki pracovníci sa budú musieť „popasovať“ s meniacou sa klímou. Na to však potrebujeme zodpovednú politickú reprezentáciu, ktorej cieľom bude presadzovať riešenia, ktoré nám pomôžu prispôsobiť sa meniacim sa klimatickým podmienkam. Úlohou zodpovedných politikov totiž nie je ľuďom rozdávať sociálne balíčky, ale vytvoriť prostredie, v ktorom sa budú ľudia cítiť bezpečne a budú v ňom prosperovať. Bez prijatia adaptačných opatrení na zmenu klímy však môžeme zabudnúť aj na bezpečnosť aj na prosperitu.
*Autor je predsedom Slovenskej konzervatívnej strany