Komentáre a názory

Komentár Ivana Zuzulu: Veci zadarmo sú najdrahšie

Najznámejší slovenský pohrobok komunizmu, bývalý premiér, má stále dostatok sympatizantov, ktorí veria, že darčeky zadarmo sú cestou k prosperite. Nie len, že nie sú, pre našu krajinu môžu byť mimoriadne nebezpečné.

Politika rozdávania z cudzieho má u nás dlhoročnú tradíciu. Keď súdruhovia „rozdali pracujúcim “ všetko, čo im predtým „znárodnili“, zmenili sa na demokratov. Nebezpečné tendencie zalepiť národu oči almužnou v nich však ostali. Neuvedomujú si, že odjakživa platilo, že nič nie je zadarmo a že „za každú večeru treba zaplatiť“. Možno si poviete, že si to uvedomujú a je im to jedno, ale mýlite sa. Oni sú naozaj zakonzervovaní v inej dobe a neuvedomujú si dosahy svojej „politiky zadarmo“.

Vezmite si ako príklad vlaky. Róbert Fico a jeho Smer jednoducho nechápu, že „vlaky zadarmo“ sú krásne gesto, ktoré sa dá zdôvodniť viacerými ušľachtilými cieľmi, sociálnymi ba aj environmentálnymi, no rozkradnuté železnice a nefunkčná dopravná infraštruktúra to jednoducho neumožňujú. Nejde len o to, či sa na vlaky pre študentov a dôchodcov poskladáme všetci, ako tvrdia liberáli. To je len časť problému. Nápad s vlakmi zadarmo ignoruje realitu, v ktorej sa nachádzajú slovenské železnice. Havarujúce súpravy a horiace rušne ohrozujú bezpečnosť cestujúcich a sú nevyhnutnou „vzburou“ zastaralej techniky proti demagógii politikov.

Aj najnovší nápad s obedmi zadarmo je z tohto súdka. Ak aj zabudneme na to sulíkovské, že to zaplatíme všetci, otázka je, ako tento nápad zrealizovať. Rozprávať sa o jednotkovej cene obeda je pri kapacitách školských jedální ten najmenší problém. Kto bude variť? Snáď nie ten personál, ktorý je už dnes početne poddimenzovaný a dosť zle platený. Kde sa bude variť? Na čom sa bude variť? Z čoho sa bude jesť? A podobnými otázkami by sme mohli pokračovať. Prax čoskoro ukáže, že nedostatočné vybavenie našich škôl bude vážnou prekážkou obedov „zadarmo“.

V komunistických čítankách kedysi Antonín Novotný zvestoval deťom, aké majú obrovské šťastie, lebo sú vyvolená generácia, ktorá sa dožije komunizmu, kedy bude všetkého hojno a pre každého a zadarmo. Dnešní pohrobkovia komunizmu, ktorí po roku 1989 vstúpili do rôznych politických strán, boli celkom iste dobrými žiakmi, pretože nadobudnuté vedomosti dodnes aktívne aplikujú v praxi. Žiaľ, na úkor bezpečnosti a prosperity našej krajiny.

*Autor je predsedom Slovenskej konzervatívnej strany