Komentár Ivana Zuzulu: Z ochrany klímy sa nesmie stať nové náboženstvo

 Pred viac ako štyridsiatimi rokmi sme s kamarátmi chodievali na (vtedy) prvoligový futbal. Na jednom nie veľmi zaujímavom zápase s riedkou diváckou kulisou sa postavil jeden z mojich kamarátov, ktorý pohostinne pôsobil (a dodnes pôsobí) vo viacerých speváckych zboroch, a do pokojnej a značne tichej atmosféry na štadióne zvučným barytónom zreval na hráčov svojho obľúbeného mužstva: „A teraz okamžite dajte gól!“. Nikto gól, prirodzene, nedal a zápas sa v nevzrušenej atmosfére skončil bezgólovou remízou.

 

Táto historka mi nevdojak prišla na um, keď som v televíznom spravodajstve videl vystúpenie značne rozrušenej Gréty Thunbergovej na klimatickej konferencii v New Yorku. Pred ňou vystúpil generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres, ktorý vyhlásil, že klimatické zmeny dosiahli takú úroveň, že už nie je čas na ďalšie vyjednávanie, ale musia nastúpiť činy. Vyzval lídrov všetkých štátov sveta, aby sa spojili v úsilí bojovať proti klimatickej kríze a aby sa zaviazali k zmenám, ktoré povedú k tomu, že planéta bude do roku 2050 uhlíkovo neutrálna.

Gréte sa to zjavne máli a politickým predstaviteľom desiatok krajín (aj slovenskej pani prezidentke) hystericky oznámila, že by v New Yorku vlastne ani nemala byť a že by mala byť v škole vo Švédsku. Podľa nej sa politici obracajú na mladých, aby im dali nádej. „Ako si to dovoľujete?” A politici múdro pokyvujúc hlavami Grétu viackrát odmenili potleskom. Svoje vystúpenie Gréta Thunbergová zakončila predstavou, že na newyorskej klimatickej konferencii „nebudú prijaté žiadne riešenia alebo plány”, ktoré by sa aspoň vzdialene podobali na opatrenia, ktoré je potrebné vykonať. 

Dovoľte mi niekoľko pripomienok.

Zmena klímy a s ňou súvisiace globálne otepľovanie je problém, ktorý sa celkom určite dotkne každého z nás. Hľadanie a návrh súvisiacich východísk takisto nebude jednoduché a lacné. Ide však predovšetkým o problém odborný, takže prioritne by sa mu mali venovať odborníci, nie hysterická laická verejnosť. Z odborného problému, nech je akokoľvek vážny a naliehavý, sa nesmie stať nové klimatické náboženstvo. Či sa ním stane, je dnes v rukách politikov, ktorí sa musia rozhodnúť. Alebo sa budú problémom klimatickej zmeny zaoberať vecne a odborne, alebo sa zvezú na vlne paniky, ignorujúc, že výsledkom tejto hystérie nebude záchrana planéty, ale globálna diktatúra. 

V prípade zmeny klímy pritom vôbec nejde problém nový a nové nie je ani zistenie, že svoj podiel na otepľovaní má aj súčasné chápanie rozvoja a prosperity ľudstva. Prvé svetovo známe popularizačné práce o globálnych environmentálnych problémoch (Zem na miske váh, Nepríjemná pravda) publikoval známy americký aktivista Al Gore (mimochodom bývalý viceprezident USA) už v časoch, keď Gréta Thunbergová nebola ani len neslušnou myšlienkou v hlave svojho otca. Seriózne odborné štúdie so známym „hokejkovým“ grafom (porovnanie chodu teplôt vzduchu a koncentrácií skleníkových plynov) neboli už v osemdesiatych rokoch minulého storočia ničím tajným a výnimočným ani v tábore mieru a pokroku. Osobne som sa s touto problematikou stretol počas svojich vysokoškolských štúdií v druhej polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia, aj keď v tom čase bola oveľa populárnejšia predstava možného globálneho ochladenia. Podľa jednej z vtedajších hypotéz budúceho vývoja klímy mali práve zvyšujúce sa koncentrácie skleníkových plynov v ovzduší kompenzovať očakávaný negatívny teplotný trend.

Zápal a oduševnenie patrí k mladým ľuďom. No prílišná mladícka horlivosť (nota bene „vhodne“ zneužitá) sa môže prejaviť značne devastačne. Pripomeňme si aktívnych stalinských sovietskych komsomolcov, príslušníkov hitlerjugend, uvedomelých zväzáckych aktivistov u nás, červené gardy v Číne počas kultúrnej revolúcie, Pol Potovských mládežníkov v Kambodži a pod.

V prípade adaptácie na zmenu klímy neexistuje žiadny „okamžitý gól“. Pôjde o celý rad zložitých, nákladných a veľakrát aj nepríjemných opatrení, ktorých pozitívny účinok sa bude prejavovať pomaly a postupne. A hlavné slovo by pri tom mali mať rozum a rozvaha.      

*Autor je predsedom Slovenskej konzervatívnej strany.

Viac o téme: Antonio Guterres, činy, globálne otepľovanie, gól, Greta Thunbergová, Ivan Zuzula, klimatická konferencia, klimatické zmeny, komentár, nádej, ochladenie, OSN, planéta, politici, záchrana

Súvisiace články