Zasiahla nás celosvetová vírusová pandémia. Na jej prekonanie prijímajú jednotlivé štáty drastické opatrenia, či už zo zdravotníckeho alebo ekonomického hľadiska, uzatvárajú hranice, zatvárajú školy, závody, obchody, obmedzujú pohyb osôb na verejnosti. Niet sa čo čudovať, lebo strach zo smrti býva obrovský. Čudovať sa však treba, prečo si doteraz nikto naplno neuvedomil nebezpečenstvo, ktoré na nás každý deň číha na cestách. To sústavne zabíjalo, zabíja a naďalej bude zabíjať.
Počet obetí, ktoré si doteraz na Slovensku vyžiadali všetky chorobné epidémie, je len zlomkom toho, koľko ľudí zahynulo pri dopravných nehodách. Od vzniku Slovenskej republiky do konca minulého roka vyhaslo na cestách takmer 13-tisíc ľudských životov. Toľko, ako počet všetkých obyvateľov menšieho okresného mesta. Premenené na drobnejšie, od roku 2010 si dopravné nehody v priemere ročne vyžiadajú 250 obetí. Hrozivým je fakt, že takýto počet bude pravidelne pribúdať aj v budúcich rokoch.
Hovorí sa, že človek si postupne zvykne aj na smrť. Je zaujímavé, že pri vírusoch si na smrť panicky zvyknúť nechceme, ale mŕtvych na cestách už berieme ako „povinné straty“. Kým na choroby vymyslia vedci účinné lieky a preventívne očkovacie látky, na predchádzanie tragédiám v cestnej premávke neexistuje žiadna vakcína a nepomôže dokonca ani tá najprísnejšia karanténa. Dokazujú to nasledovné čísla zo štatistiky počas povinného a dobrovoľného domáceho väzenia.
Celkový počet dopravných nehôd a usmrtených osôb od 9.3. do 29.3.2020 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka:
| Rok | Počet dopravných nehôd | Počet usmrtených osôb |
| 2020 | 454 | 14 |
| 2019 | 728 | 13 |
| Rozdiel | – 274 | + 1 |
V dôsledku zníženej hustoty premávky na cestách síce klesol počet dopravných nehôd v porovnaní s minulým rokom takmer o 40 percent, no počet usmrtených sa zvýšil o jednu osobu. Z týchto údajov vyplýva, že intenzita premávky má dokázateľný vplyv na počet nehôd, ale tým tragickým zabrániť nevie. Doprava je totiž dynamický, nepredvídateľný a neopakovateľný proces.
Represívne opatrenia, ktoré spočívajú najmä na pleciach príslušníkov Policajného zboru a sú smerované hlavne na dodržiavanie pravidiel cestnej premávky, môžu v určitom časovom úseku znížiť počet dopravných nehôd, ale v žiadnom prípade nie ich tragické následky. Najčastejšou príčinou nehôd je nevenovanie pozornosti jazde alebo nesprávny spôsob jazdy s chronickým preceňovaním svojich schopností za volantom. Posadiť do každého auta policajta nie je realizovateľné ani v prípade vyhlásenia výnimočného stavu.
Doteraz jediným hmatateľným a objektívnym ukazovateľom vplyvu na bezpečnosť cestnej premávky a jej tragické následky sú kvalitné cesty. Klasickým príkladom je cesta pre motorové vozidlá PR1BINA. Za osem rokov od spustenia premávky pri dopravných nehodách na nej zahynulo len 5 osôb. Predtým na zlatomoraveckej ceste každý mesiac najmenej dvaja. Preto mala byť už od vzniku samostatného Slovenska prioritou výstavba kvalitných ciest a pravidelná rekonštrukcia tých doterajších. Keď za 30 rokov nedokáže štát dostavať súvislých 200 kilometrov diaľnice medzi Bratislavou a Košicami, škoda hovoriť o schopnostiach jeho vlád a ministrov a už vôbec nie o ich zodpovednosti. Dnešná vírusová pandémia nás stojí desiatky miliónov eur denne, lebo sa všetci bojíme smrti. No po jej ukončení počet obetí nepresiahne tých 13-tisíc z ciest ani v najhoršom scenári. V autách sa tiež bojíme smrti, len nie všetci naraz v jeden týždeň, ale postupne tridsať rokov každý deň. A na to sa za tú dobu dá zvyknúť.
Pokiaľ budú aj po tých najkvalitnejších cestách jazdiť neskúsení, nepripravení, namyslení, arogantní vodiči, netreba ich ani stavať. Ale na to, aby sa do premávky dostali len tí zodpovední, treba ich na zodpovednosť a ohľaduplnosť pripraviť. Krok po kroku už od materskej školy. Ale na to, aby sa do premávky dostali pripravení a skúsení vodiči, treba im na výcvik a vzdelávanie dať o čosi viac, ako pár hodín cvičných jázd v autoškolách. Takáto prevencia na všetkých úrovniach by stála tisíce, milióny eur. Stála by, no a čo? Veď dnes štát míňa milióny eur len za mediálne kampane podporujúce používanie ochranných prostriedkov v dennom živote. Keď ich neposkytnú v adekvátnej hodnote aj na prevenciu dopravných nehôd, koncom roka nám na cintorínoch pribudne ďalších 250 hrobov.
*Autor je dopravný analytik