Vo svojej podstate je alkohol prírodný liek. Teda, mohol by ním byť, keby konzumenti prísne dodržiavali jeho dávkovanie. Kým rozličné druhy alkoholických nápojov s rozličnou koncentráciou v bežnom živote navodzujú stav blaženosti, súčasní legislatívci vyriekli nad nimi nekompromisný ortieľ: Omamné návykové látky vzbudzujúce závislosť a znižujú ovládaciu o rozpoznávaciu schopnosť človeka.
Činností, pri ktorých by sme mali byť na sto percent fit je veľa, ale tou najrozšírenejšou kategóriou sú vodiči vozidiel. Motorových a, dokonca, už aj nemotorových. Zákon zakazuje piť vodičom pred a počas jazdy práve pre stratu príčetnosti prejavujúcu sa znížením ovládacích a rozpoznávacích schopností. Zákernosť tohto stavu možno jednoducho vysvetliť.
Od konca roka 2012 sa vodiči jazdiaci pod vplyvom alkoholu nad jedno promile v krvi dopúšťajú trestného činu. Štatistiky však ukazujú, že opitých vodičov, ktorí spáchali trestný čin, býva vždy viac ako tých, ktorých riešili v priestupkovom konaní. Príčinou je naša ovládacia schopnosť. Po dvoch, troch pivách dokážeme svoje chúťky jazdiť autom ešte ako-tak krotiť, ale po dvoch promile máme všetko „na háku“. Vieme rozpoznať nebezpečenstvo jazdy pod vplyvom alkoholu, len nie sme schopní rozkázať si, “nešoféruj!”
Hoci zákony súvisiace s alkoholom za volantom hovoria jasnou rečou, ich historická a súčasná aplikácia v praxi akoby bola sústavne trochu „pod parou“. Možno si niektorí ešte spomenú, že do konca šesťdesiatych rokov minulého storočia alkohol vodičom dokonca pomáhal. Kým počas jazdy pod vplyvom alkoholu nič nevyviedli, dostali pokutu. Keď pri dopravnej nehode niekoho zranili alebo, nebodaj, aj usmrtili, pri trestnom čine sa alkohol v krvi bral ako poľahčujúca okolnosť, lebo znižoval ich rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. A tým pádom znižoval aj výšku trestnej sadzby. Nebolo podstatné, že tú nepríčetnosť si privodili vodiči sami. A tak k povinnej výbave vozidiel patrili aj fľaše alkoholu v odkladacej skrinke. Pre každý prípad.
Súčasná legislatíva zakazuje vodičom pred a počas jazdy požiť akékoľvek množstvo alkoholických nápojov. Ani len hlt piva. A aká je priestupková prax? Policajti pri kontrole tolerujú hladinu alkoholu v krvi do hodnoty 0,29 promile. Oni ju tolerovať musia, lebo je vedecky dokázané, že určité množstvo alkoholu vzniká v zažívacom trakte aj počas rozkladu potravy. A rovnako je dokázané, že takéto množstvo alkoholu v krvi nemá na pozornosť a reakcie vodičov počas jazdy žiaden vplyv. Nulová alkoholická tolerancia môže v praxi vytvárať komické až bizarné situácie. Počas kontroly vám policajti zistia v krvi tolerované množstvo alkoholu. Keď sa zodpovedne k jednému decku piva po obede priznáte, majú dôvod zadržať vám vodičské oprávnenie, lebo veď vodič pred a počas jazdy…a podobne. Ak sa zahráte na prekvapeného hlupáka (Odkiaľ sa ten alkohol v krvi asi vzal? To fakt netuším.), alebo použijete klasickú fintu o nadýchaní sa alkoholických výparov z náplne do ostrekovača, môžete bez problémov pokračovať v ďalšej jazde. Bolo by načase dostať toleranciu alkoholu v krvi aj do zákona, len neviem, prečo sa zákonodarcovia tejto témy boja ako čert kríža? Nakoniec, v okolitých štátoch platia oveľa vyššie tolerancie a život ide ďalej.
Zmätok ako po pollitri borovičky vnášajú medzi opilcov za volantom aj tí, ktorí o nich informujú. Sústavne si pletú promile s miligramami a veta – vodič nafúkal cez tri promile – je číry nezmysel.
Jedno promile alkoholu v krvi je veličina, ktorá zodpovedá jednému mililitru čistého alkoholu v jednom litri krvi. Pre zisťovanie alkoholu v dychu platí veličina jeden miligram alkoholu v jednom litri vyfúknutého vzduchu. No a jedno promile alkoholu v krvi zodpovedá 0,48 miligramu alkoholu v dychu a opačne 1 miligram v dychu zodpovedá 2,08 promile v krvi.
Ďalším nezmyslom je termín „zostatkový alkohol“. Opilci za volantom ho radi používajú, lebo navodzuje dojem, že jazdili síce opití ale vôbec to nemali v úmysle. Jediným zostatkovým alkoholom pri chľastaní je maličké množstvo destilátu, ktoré po prehĺtaní zostáva v ústnej dutine. Čiže zostatok po vypití určitého objemu. Zvyšok, zostatok je to, čo zvýši po nejakom procese (počítanie, rafinovanie, triedenie…) a tento proces bol ukončený. Triezvenie je špecifické v tom, že prebieha do zníženia hodnoty alkoholu v krvi až na nulu. Opilci by mali tiež vedieť, že telo alkohol odbúrava okysličovaním a na metabolizovanie, prebiehajúce v pečeni, je nevyhnutný špecifický enzým alkoholdehydrogenáza. Ktovie z akého dôvodu sa objavuje v organizme už po piatom roku života?
Koľko opitých vodičov jazdí denne po slovenských cestách, ťažko hoci len odhadnúť. Policajti získavajú priebežne tieto údaje pri riešení priestupkov, pri vyšetrovaní dopravných nehôd alebo pri preventívnych kontrolách dodržiavania pravidiel cestnej premávky, keď vodičov podrobia aj skúškam na požitie alkoholu. Preto sú všetky štatistiky s touto problematikou bezvýznamné a často aj úmyselne deformované. Prečo?
Pokiaľ v určitej lokalite stúpne počet krádeží vlámaním alebo počet násilných trestných činov, policajti zareagujú tak, ako môžu. Nasmerujú pátraciu činnosť na túto problematiku a v rámci prevencie vyšlú do ulíc viac hliadok. Keď v tom istom mieste stúpne počet vodičov pod vplyvom alkoholu, preventívne nastúpi na cesty vyšší počet dopravných hliadok. Vyšší počet dopravných hliadok dá fúkať vyššiemu počtu vodičov. Pri vyššom počte kontrolovaných vodičov je vyššia pravdepodobnosť, že policajti odhalia takmer všetkých previnilcov pod vplyvom alkoholu. Za dva týždne sa okres s priemernými číslami alkoholovej štatistiky vodičov prepracuje na prvé miesto medzi najhorších. Čo myslíte, akým smerom sa bude ďalej uberať aktivita dopravných policajtov?
Ale nech by policajti robili aj zázraky, zodpovednosť za riešenie tohto problému je niekde inde. Kým policajti zastavia a zadržia opitého vodiča, dovtedy mohol prejsť aj dvesto kilometrov. A pripraviť o život niekoľko ľudí. Jediným východiskom je prevencia a kolektívna zodpovednosť. Prevencia v tom, že keď notorickému alkoholikovi opakovane zakážu viesť motorové vozidlo mali by mu to jeho zhabať. Po pár promile načo vodičák? Hlavne nech pojazdné auto stojí každý deň na dvore. A kolektívna zodpovednosť? Každý vodič sa pred jazdou musel niekde napiť. Každý napitý vodič musel niekde do auta nastúpiť. Veľakrát ich vidíme, veľakrát im pri nastupovaní dokonca aj pomôžeme. Žijú medzi nami neustále a v oveľa hojnejšom počte ako uvádzajú čísla v policajných štatistikách.
Čítal som, že vraj na východe vodiči už toľko nepijú. Myslíte si, že je to pravda?
*Autor je dopravný analytik.