Presne v tomto duchu vyznieva požiadavka rakúskeho kancelára Kurza na zastavenie dostavby 3 a 4 bloku JE Mochovce. Je nielen neslušná, ale aj nebývalo drzá a už vonkoncom nemá nič spoločné so zdravým rozumom. Iste, dá sa jej rozumieť a (a pri dostatku empatie ju možno aj ospravedlniť) iba z hľadiska vnútropolitického marketingu, kde rokmi a politikmi usilovne budovaný odpor Rakúska k jadrovej energii je porovnateľný, ak nie ešte väčší, ako strach Slovákov z prílevu migrantov.
Rovnako absurdne vyznieva aj jeho najnovšia výzva na vytvorenie akejsi novej európskej zmluvy, ktorá by vyradila z prevádzky jadrové elektrárne po celej Európe. Kurz zároveň verí, že po odchode Veľkej Británie by v EU mohla existovať väčšina krajín, ktoré by takýto návrh podporili. Pritom sa stačí pozrieť na výsledky v Nemecku, ktoré sa po nešťastí vo Fukushime pod silným politickým tlakom opozície rozhodlo urýchliť ukončenie výroby elektrickej energie z jadra do konca roku 2022.
Nemecký sieťový regulátor Bundesnetzagentur vydal iba celkom nedávno analýzu, podľa ktorej Nemecku hrozí, že už počas zimy 2022/2023 nebude mať dostatok domácich zdrojov na zaistenie dostatočnej výkonovej rezervy. Preložené do zrozumiteľnej reči, Nemecku hrozí ponorenie do tmy, tzv. blackout. A to pritom predstavuje jadro iba necelých 15% v energetickom mixe Nemecka.
Dôvodom je, že prechod na obnoviteľné zdroje energie (voda, vietor, slnko, biomasa) v zmysle vládneho energetického dokumentu z roku 2010 – Energiewende sa však spomalil a rovnako stagnuje aj dobudovanie 7 700 kilometrov trás prenosového vedenia. Dodnes bolo zrealizovaných len približne 8%. Bez dostatočne širokej energetickej diaľnice zo severu na juh sa elektrická energia z novovybudovaných veterných parkov na severe krajiny nemá ako dostať k priemyselným oblastiam v strede a na juhu Nemecka. A navyše, silnie nespokojnosť ľudí a obavy z budúcnosti. Budovanie nových obnoviteľných zdrojov doteraz stálo 32 miliárd Eur, ktoré nemeckí občania zaplatili vo vyšších účtoch za elektrickú energiu a začínajú sa búriť.
Aj keď inštalovaný výkon slovenských jadrových elektrární v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach predstavuje iba štvrtinu celkového inštalovaného výkonu na výroby elektrickej energie, na dodávkach elektrickej energie sa jadro podiela až 60%. Celková energetická bilancia za rok 2018 je však stále negatívna, doviezli sme 3,8 TWh elektrickej energie, čo predstavuje približne 14% z celkovej ročnej spotreby na Slovensku. Pri dobudovaní a spustení tretieho a štvrtého bloku JE Mochovce by tak Slovensko mohlo už v roku 2020 dosiahnuť plnú energetickú sebestačnosť a schopnosť pomáhať susedom v energetickej núdzi.
Žiadať od Slovenska ohrozenie vlastnej energetickej bezpečnosti je preto viac ako absurdné.
*Autor je prezidentom SlovakiaTech a bývalým ministrom hospodárstva SR