Komentáre a názory Top

Komentár Martina Klusa: Cestujete k moru? Nástrahy číhajú aj v „zelených“ krajinách

Zdroj: TASR / Jaroslav Novák

Prvé leto od vypuknutia pandémie je v plnom prúde. Žiaľ, koronavírus nevyhubila ani júlová páľava a niekde dokonca vyčíňa ako nikdy predtým. Napriek tomu mnohí z nás premýšľajú, či predsa len nezájdu k moru do obľúbenej destinácie na juhu Európy. Lenže pozor! Ak si niekto myslí, že dovolenka v tzv. bezpečných – teda menej rizikových krajinách – bude bez prekážok, tak sa mýli. Také jednoduché to veru nie je.

 

Čosi napovedá už letmý pohľad na aktuálnu situáciu za našimi hranicami, nehovoriac o smutnej bilancii obetí. Ochorenie COVID-19 si už vyžiadalo viac ako pol milióna úmrtí, z toho vyše dvestotisíc v Európe. Celosvetovo sa koronavírusom nakazilo takmer dvanásť miliónov ľudí. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) len nedávno zaznamenala najvyšší nárast nových prípadov za jeden deň od začiatku pandémie a upozornila, že šírenie infekcie vo svete sa zrýchľuje.

Dvomi najviac postihnutými krajinami sú Spojené štáty americké a Brazília, kde na koronavírus pozitívne testovali aj prezidenta Jaira Bolsonara. Lenže nové rekordné prírastky nakazených hlásia aj ďalšie štáty, vrátane európskych. Nákaza sa napríklad vrátila do Srbska, Čiernej Hory či niektorých ďalších oblastí Balkánu. Keď nedávno stúpol počet prípadov v Chorvátsku, Rakúsko vydalo varovanie pred cestovaním k Jadranu a Slovinsko rovno vyradilo Chorvátov zo zoznamu bezpečných.

V mnohých krajinách, vrátane Španielska či Bulharska, je pritom celková epidemiologická situácia relatívne dobrá, avšak kde-tu vznikajú nové lokálne ohniská nákazy o veľkosti mesta či okresu. Aj u nás, či u susedov čísla v posledných dňoch viditeľne poskočili, no zatiaľ by sme nemali šíriť paniku. Dôležitý je vždy trend.

Tak či onak, vidíme, že stále nenastal čas otvoriť brány Európy úplne dokorán. Svet totiž ešte nie je ani zďaleka vyliečený a pandémie sa len tak ľahko nezbavíme. Napriek tomu si myslím, že by sme nemali prepadať panike. Práve naopak, je tu možnosť, ako postupne rušiť cestovné obmedzenia a uvoľňovať režim na hraniciach. Stačí na to ísť rozumom, rozvahou a veľkou dávkou zodpovednosti.

Martin Klus upozorňuje, že ani bezpečné krajiny nie sú bezpečné. Zdroj: ministerstvo zahraničných vecí

Bez „cestovateľského semaforu“ ani na krok

Takto sme na prelome júna a júla spolu s ďalšími členmi Európskej únie pristúpili k otváraniu vonkajších schengenských hraníc. Zrodil sa prvý variant zoznamu 14 + 1 (v prípade Číny sa vyžaduje reciprocita) tzv. bezpečných tretích krajín, ktoré by mali zvládať pandémiu koronavírusu aspoň tak dobre, ako ju v priemere zvládame my v Únii. Zoznam o uvoľnení režimu sa bude každé dva týždne meniť a pre štáty EÚ je len odporúčaním. Preto napríklad Belgicko zatiaľ neotvorí svoje hranice s tzv. tretími štátmi, Česi si „bruselský“ zoznam skrátili na osem a Nemci na desať krajín.

Slovensko si z odporúčaného zoznamu vybralo zatiaľ iba päť štátov – Austráliu, Nový Zéland, Japonsko, Južnú Kóreu a v prípade reciprocity aj Čínu. Na novej slovenskej cestovateľskej mape, ktorá začala platiť v pondelok 6. júla, je zelenou farbou označených celkovo vyše tridsať krajín Európy a sveta. Rozhodlo o nich konzílium epidemiológov. Všimnúť si treba najmä to, že zatiaľ čo Bulharsko a Čierna Hora nateraz zo zoznamu menej rizikových (tzv. bezpečných) krajín vypadli, po novom doň pribudli Holandsko, Belgicko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko a Írsko.

Nová verzia našej cestovnej mapy mnohých Slovákov dozaista potešila, ale viacerých naopak rozčúlila. Viem si živo predstaviť, ako hromžili na to, že na zozname chýba Luxembursko alebo niektoré pomerne „zdravé“ krajiny či regióny Spojeného kráľovstva. Isteže, vždy sa dajú veci robiť lepšie. No tak ako celý posledný štvrťrok, aj teraz v prípade Slovenska zohrala významnú úlohu opatrnosť. Máme veľké pochopenie pre krajiny z juhu Európy, ktoré doslova žijú z cestovného ruchu, a snažíme sa im v mnohých oblastiach pomáhať. Pre nás je však naďalej prioritou zdravie občanov a s tým súvisiaca možnosť kedykoľvek zatiahnuť „ručnú brzdu“ v otváraní hraníc.

To, že takýto prístup nie je úplne od veci, sa ukazuje aj v týchto dňoch. Prvé leto od vypuknutia pandémie je už v plnom prúde a mnohí z nás premýšľajú, či predsa len nezájdu k moru do obľúbenej destinácie na juhu Európy. Lenže pozor! Koronavírus nevyhubí ani júlová páľava. Ak si niekto myslí, že dovolenka v tzv. bezpečných, teda menej rizikových krajinách, bude bez prekážok, tak sa mýli. Také jednoduché to veru nie je. Neveríte? Uvediem teda zopár príkladov.

Slovensko otvorilo hranice piatim tretím krajinám. Zdroj: ministerstvo zahraničných vecí

Nezabudnite na formuláre a v Taliansku pozor na bozky

Začnem Slovinskom a Chorvátskom, pretože tadiaľ to majú slovenskí dovolenkári, ktorí radi cestujú autom, k moru najbližšie. Obe krajiny sú z nášho pohľadu na zozname „zelených štátov“ považované za epidemiologicky menej rizikové. Rovnako sa vlády v Ľubľane a Záhrebe pozerajú na nás Slovákov, čo v praxi znamená nulové alebo len minimálne karanténne opatrenia. A tak môžeme do Slovinska aj Chorvátska v súčasnosti vstúpiť voľne, nemusíme ísť do karantény, ani ukazovať negatívny test na COVID-19. Len v prípade, že by sme sa po dovolenke v Chorvátsku vracali domov cez Slovinsko, musíme ho prejsť za menej ako dvanásť hodín, inak by nám hrozila karanténa.

Za rovnako zdravotne bezpečné považujú naši epidemiológovia Grécko a jeho vyhľadávané ostrovy. Máme medzi sebou voľný pohyb bez hraničných obmedzení, a tak stačí nájsť ideálny spôsob dopravy. Od júla sa už lieta nielen do Atén, ale aj priamo na Korfu, Rhodos, Santorini či Krétu. Gréci dúfajú, že sa im podarí zachrániť aspoň časť turistickej sezóny, ktorá je pre nich mimoriadne dôležitá. Pred cestou netreba zabudnúť vyplniť povinný online dotazník, vďaka ktorému vás pustia ďalej, samozrejme, ak nebude mať žiadne príznaky nákazy.  V celom Grécku naďalej platia viaceré predpisy – povinné nosenie rúšok v MHD či v uzavretých priestoroch a dodržiavania odstupov. Na určité obmedzenia sa treba pripraviť aj v reštauráciách a pri návšteve pamiatok.

Veľmi podobne, akurát bez vypĺňania formulárov, je to aj v Taliansku, kde vám však za nedodržanie hygienických opatrení bez váhania vyrubia pokutu od 400 eur až do 3000 eur. A platí sa na mieste v hotovosti. Pozor si treba dať aj na tzv. baci e abbracci, teda bozky a objatia, ktoré sú medzi Talianmi také populárne. Ešte pred pár mesiacmi bol Apeninský polostrov epicentrom pandémie koronavírusu v Európe, lenže to sa už zmenilo a šírenie nákazy sa v posledných týždňoch výrazne spomalilo. Momentálne je situácia viac-menej pod kontrolou, rizikové sú len niektoré ohraničené oblasti v Taliansku.

A po novom by sa občanom SR malo oveľa ľahšie cestovať aj do Španielska a späť, pretože aj tam sa už našťastie podarilo dostať šírenie nákazy pod kontrolu a situácia sa výrazne zlepšila. Ešte v júni Španieli ukončili núdzový stav a pootvárali hranice. Od turistov zo Slovenska nevyžadujú test ani ich neposielajú do karantény či domácej izolácie, no ešte pred vstupom do krajiny treba vyplniť sanitárny formulár, ktorý nájdete na internete alebo v bezplatnej mobilnej aplikácii. Samozrejme, rúška sú v Španielsku povinné nielen vo verejnej doprave, ale aj v uzavretých priestoroch a všade tam, kde nie je možné dodržať odstup približne aspoň 1,5 metra. Taktiež odporúčam zistiť si ešte pred cestou, či váš hotel v cieľovej destinácii nemá vlastné, prísnejšie pravidlá pre dovolenkárov. Určite vám s tým pomôžu aj cestovné kancelárie. A treba myslieť aj na to, že niektoré provincie Španielska môžu mať vlastné predpisy a obmedzenia.

Zdroj: ministerstvo zahraničných vecí

Rúško by už malo byť povinnou výbavou

Obzvlášť počas leta by sme sa mali správať zodpovedne a nehazardovať s tým najcennejším, čo máme. Koronavírus len tak ľahko nezmizne, keďže jeho šírenie podľa doterajších zistení neovplyvňujú teplotné pomery a k dosiahnutiu kolektívnej imunity máme ešte ďaleko. Najlepším riešením bude vyvinutie účinnej vakcíny, ale na tú si ešte musíme počkať. Čo robiť dovtedy? Určite nič nepokazíme, ak budeme všetci poctivo nosiť ochranné rúška a udržiavať fyzický odstup všade tam, kde je to podľa odborníkov potrebné.

Vedci už predsa priniesli niekoľko jasných dôkazov, že ochranná maska na tvári zakrývajúca ústa a nos môže znížiť riziko prenosu koronavírusu z nakazenej osoby na iného človeka a chráni tak nielen toho, kto ju nosí, ale aj ľudí v jeho okolí.

Treba povedať, že azda aj po vzore Slovenska, ktoré už v prvých dňoch pandémie išlo príkladom celému svetu, zavádzajú alebo obnovujú povinné nosenie rúšok v obchodoch a v MHD aj úrady v Chorvátsku, Hornom Rakúsku či dokonca vo Švajčiarsku.

Štátny tajomník rád cestuje. Zdroj: ministerstvo zahraničných vecí

Všetky tieto tipy a rady mám naozaj z prvej ruky a overené. Úlohou rezortu diplomacie, okrem iného, je vydávať cestovné odporúčania na základne aktuálnych a detailných informácií a tie získavame z našich zastupiteľských úradov vo svete.

Aj vďaka správam od skvelých kolegýň a kolegov, ktorí pôsobia na desiatkach konzulátov či veľvyslanectiev, môžem povedať, že krajiny z nášho „cestovateľského semaforu“ sú len menej rizikové, a teda nie úplne bezpečné. Chcem tým povedať, že každým výletom mimo Slovenska sa vystavujeme istému riziku a v čase pandémie to platí niekoľkonásobne.

Dovolenky pri mori teda nie sú nereálne ani túto sezónu, stále však platí, že najbezpečnejšie je zostať doma. Ja sa napríklad už teraz teším na relax a turistiku, cyklistiku či beh v krásnych kútoch Slovenska. Dávajme na seba pozor a prežime leto v zdraví a v čo najväčšej pohode.

*Autor je štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR