Komentáre a názory Top

Komentár Martina Klusa: Pri pandémii nám neostáva nič iné, len hrať o čas

Zdroj: Martin Klus

Maďarské hranice zostávajú zatvorené aj po 1. októbri

To, aké problémy dokáže (nielen) ľuďom z pohraničia spôsobiť doslovné zatvorenie hraníc, môžeme už niekoľko týždňov sledovať v prípade Maďarska. Vláda v Budapešti nás nemilo prekvapila, keď sa v podstate bez predchádzajúceho upozornenia rozhodla jednostranne zatvoriť svoje hranice pre cudzincov. A dnes už vieme, že toto dočasné znovuzavedenie kontrol, obmedzenie vstupu na územie Maďarska a nemožnosť využívať budapeštianske letisko bude platiť aj po 1. októbri, minimálne ďalší mesiac. Aj keď maďarská strana argumentuje, že zrušenie platných opatrení na hraniciach by spôsobilo zhoršenie epidemiologickej situácie, paradoxne práve po septembrovom zatvorení hraníc začali počty nakazených v Maďarsku prudko rásť a dnes je tamojšia situácia veľmi vážna.

Slovensko sa rozhodlo postupovať inak. Ústredný krízový štáb SR tento týždeň rozhodol, že režim na hraniciach s Maďarskom a Rakúskom sa zatiaľ nezmení. Obe krajiny, podobne ako Poľsko, kde je situácia spomedzi štátov Vyšehradskej skupiny (V4) zatiaľ najlepšia, oficiálne ostávajú aj po 1. októbri medzi tzv. menej rizikovými krajinami (teda zatiaľ netreba ísť do domácej karantény ani ukazovať negatívny test na ochorenie COVID-19). Po tom, čo sa zhoršila situácia aj u nás na Slovensku, majú Rakúšania aj Maďari prakticky porovnateľné problémy v súvislosti s koronavírusom ako my. Navyše, Rakúšania zaviedli viacero efektívnych opatrení a neraz sa pri sčítavaní nových prírastkov môžu pochváliť väčším alebo aspoň takmer rovnakým počtom vyliečených ako nakazených.

 

Maďarsko nás zatvorením hraníc prekvapilo. Zdroj: TASR / Pavel Neubauer

Opatrenia na hraniciach by teda neboli veľmi efektívne, keďže aj podľa odborníkov nové prípady vznikajú na Slovensku najmä na hromadných podujatiach. Zároveň však platí dôrazné odporúčanie necestovať do Rakúska ani Maďarska. Na našom „cestovateľskom semafore“ sú označené ako žlté, podobne ako Dánsko, Írsko, Island, Slovinsko, Spojené kráľovstvo a Švajčiarsko, kde sa situácia v posledných dňoch taktiež zhoršuje. Treba mať na pamäti, že toto nariadenie sa môže v krátkom čase zmeniť, rovnako ako postoj ktorejkoľvek krajiny k nám.

Tak napríklad Ukrajina, s ktorou zdieľame nielen spoločnú, ale aj schengenskú hranicu a kde je situácia mimoriadne vážna, po mesiac trvajúcej uzávere opäť povolila cudzincom vstup na jej územie. Všetky osoby prichádzajúce na Ukrajinu sa ale musia po vstupe preukázať platnou poistnou zmluvou alebo potvrdením o poistení liečebných nákladov spojených s diagnostikou a liečbou ochorenia COVID-19. Toto poistenie musí byť platné počas celého pobytu na území Ukrajiny a uzatvorené v poisťovacej spoločnosti, ktorá má zastúpenie alebo partnerskú poisťovňu na území Ukrajiny, alebo prostredníctvom ukrajinskej poisťovacej spoločnosti. Netreba však zabúdať na to, že Ukrajina je z nášho pohľadu tzv. tretí štát mimo EÚ a na „cestovateľskom semafore“ zostáva náš východný sused naďalej červený. Pri návrate na Slovensko preto platí nielen povinná registrácia na webovej stránke https://korona.gov.sk/ehranica/, ale aj domáca karanténa a potreba otestovania najskôr v piaty deň izolácie.

Aj najväčšie štáty EÚ čelia rekordným prírastkom

Oveľa dlhšia, až 14-dňová povinná domáca karanténa však po novom čaká cestujúcich, ktorí prídu zo Slovenska do Spojeného kráľovstva. Briti nás totiž od soboty 26. septembra zaradili na zoznam rizikových krajín. Toto rozhodnutie, o ktorom ma telefonicky informoval aj britský veľvyslanec na Slovensku Nigel Baker, nebolo až také prekvapujúce. Aktuálne nás už ako rizikovú „červenú“ krajinu vníma aj Nórsko, Litva, Lotyšsko či Cyprus a ak sa trend u nás nezmení, môžeme podobné kroky očakávať aj zo strany ďalších krajín. Rozhodnutie Spojeného kráľovstva je pochopiteľné aj z ďalšieho dôvodu. Ešte minulý týždeň Briti zaznamenali vôbec najvyšší denný prírastok od vypuknutia pandémie, a to takmer šesťtisícsedemsto infikovaných osôb. Síce testujú oveľa viac ako v máji, no už aj hlavný vládny lekár a poradca britskej vlády varovali pred prudkým rozšírením pandémie na britských ostrovoch.

 

Počet rizikových regiónov v Európe sa rýchlo rozširuje. Zdroj: archív Martina Klusa

Zaujímavosťou tiež je, že najväčší počet testov na 100-tisíc obyvateľov robí v Európe Luxembursko, po ktorom nasledujú Dánsko, Island, Spojené kráľovstvo a Belgicko. Holandsko, ktoré spolu so zvyškom Beneluxu nateraz zostáva na našom „červenom“ zozname krajín, tiež čelí rekordným počtom nových prípadov nákazy koronavírusom, a preto sprísňuje reštrikcie. Športové podujatia sa tam konajú bez divákov, bary a reštaurácie zatvárajú o 22.00 hod., v troch najväčších holandských mestách – Amsterdame, Rotterdame a Haagu je povinné nosiť rúška a premiér Mark Rutte ľudí vyzval, aby radšej pracovali z domu a obmedzili cestovanie.

Medzi tri najviac postihnuté európske štáty dnes okrem Česka patrí aj Španielsko a Francúzsko, kde sa situácia ďalej zhoršuje. Okrem denného nárastu nakazených tam opäť stúpa aj počet úmrtí a pribúdajú nové ohniská nákazy. Metropola Madrid a jej okolie je zas epicentrom druhej vlny pandémie koronavírusu v Španielsku. Kritickú situáciu majú zmierniť nové reštrikčné opatrenia, vrátane zatvorenia parkov či obmedzenia voľného pohybu osôb s výnimkou cesty do práce, školy či k lekárovi.

Situáciu nechce v žiadnom prípade podceniť ani Nemecko a súčasný trend mimoriadne znepokojuje aj vládu v Berlíne. Ak sa nepodarí dôkladne podchytiť lokálne ohniská nákazy, môže podľa kancelárky Angely Merkelovej v spolkovej republike do Vianoc denne pribúdať až 19-tisíc infikovaných. Nemecko, náš kľúčový ekonomický a politický partner, však zatiaľ zostáva na zozname tzv. menej rizikových krajín. Spomaliť šírenie nákazy a udržať pritom v chode ekonomiku, ktorá je motorom EÚ, sa okrem kancelárky Merkelovej snažia aj predsedovia vlád šestnástich spolkových krajín. Ich cieľom je dohodnúť sa na jednotnom a čo najviac koordinovanom postupe v boji proti koronavírusu. A presne o toto sa teraz usiluje aj celá európska 27-mička.

 

Situácia v Nemecku sa môže výrazne zhoršiť. Zdroj: TASR

Pár rád do budúcna alebo ako zvládnuť druhú vlnu

Na ostatnom zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti (GAC) v Bruseli sme sa spolu s rezortnými kolegami venovali aj otázke posilnenia spoločného boja proti pandémii. Krajiny Európskej únie totiž majú záujem zlepšiť vzájomnú spoluprácu pri zavádzaní opatrení v snahe zastaviť šírenie koronavírusu. Bezprecedentná zdravotná kríza, ktorej v súčasnosti čelíme, je mementom pre všetkých členov EÚ, že treba posilniť koordináciu v takýchto kritických okamihoch. Slovensko si vie harmonizáciu opatrení predstaviť napríklad v podobe aktívnejšieho zdieľania dát medzi štátmi alebo zosúladenia pravidiel karantény, ktorá má v rôznych krajinách rôzne trvanie. Taktiež sme sa dohodli, že je správne včas sa informovať o všetkých opatreniach, najmä čo sa týka obmedzovania hraničného režimu či dokonca zatvárania hraníc v rámci schengenského priestoru.

Samozrejme, všetky kompetencie v oblasti zdravotnej politiky zostávajú suverénnou politikou jednotlivých národných štátov. Koordinácia by však mala byť najmä o dodržiavaní spoločne dohodnutých krokov. A to aj preto, aby sme čo najmenej znepríjemňovali život občanom Únie, ktorý si už zvykli na život bez hraníc a voľné cestovanie. Európska komisia v tejto súvislosti navyše vyzýva členské štáty EÚ, aby občanom vytrvalo vysvetľovali potrebu zavádzania hygienických opatrení, vrátane umývania rúk, dodržania dostatočných odstupov alebo častého vetrania priestorov, v ktorých sa nachádza viacero ľudí.

Zodpovednosť ako najúčinnejšia prevencia totiž leží na pleciach každého z nás. Nemôžeme poľavovať v našej ostražitosti. Pandémia koronavírusu ešte ani zďaleka nie je za nami. Práve teraz, na začiatku jesene, sa možno nachádzame  v rozhodujúcom okamihu, keď máme ešte šancu zabrániť opakovaniu scenára z jari. Jediné, o čo teraz hráme, je čas. Hráme o to, kedy budeme mať účinnú a dostupnú vakcínu, alebo dokonca aj lieky, ktoré zabránia zbytočným úmrtiam. Pevne verím tomu, že sme na dobrej ceste a už to dlho nepotrvá.

 

*Autor je štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej Republiky