Keď sme pred piatimi rokmi rozbiehali Pracujúcu chudobu, škreli nás dve veci. To, ako málo Slováci zarábajú a to, že to nikoho, okrem zamestnancov netrápi.
Stále sa tu hovorilo len o podnikateľskom prostredí a korupcii, ako keby iné problémy neexistovali.
V porovnaní s tým, akú výkonnosť má slovenská ekonomika, sú naše mzdy neprimerane nízke. Ukazujú to všetky štatistiky. Ukazujú to čísla. To nie je len nejaký subjektívny pocit ľudí.
Rozdiel medzi nami a západom je ten, že hodnota, ktorá sa v tejto krajine vyprodukuje, sa delí tak, že väčšie percento si nechávajú firmy a menšie percento ide zamestnancom. A pritom zamestnanci sú tí, ktorí pomáhajú tú hodnotu produkovať.
Na západe je to opačne. Nielenže majú väčšiu produktivitu práce, ale ešte aj z tohto väčšieho koláča ide zamestnancom viac.
Mzdy sú evidentne výsledkom nielen produktivity, ale aj vyjednávania o tom, kto dostane čo a koľko. Je to klasická otázka trhových síl.
A tak sme rozmýšľali, aké má štát v rukách nástroje, ktorými môže podporiť rast miezd. Jedna vec sú finančné nástroje: môže tlačiť na minimálnu mzdu alebo na príplatky. Alebo môže robiť opatrenia, ktorými by rozhýbal tú časť trhu, ktorú tvoria zamestnanci.
A tak sme prišli so mzdami v inzerátoch. Predtým, keď všade bolo napísané mzda dohodou, zamestnanci netušili, koľko vlastne ponúka firma a v strachu, že nedostanú to pracovné miesto, si radšej pýtali menej. Mzdami v inzerátoch sme presunuli konkurenciu zo strany zamestnancov na stranu firiem. V čase nedostatku pracovnej sily museli firmy začať o zamestnanca súťažiť aj ponúkanou mzdou.
Mzda v inzerátoch platí od mája 2018.
Mzdy v inzerátoch so sebou nesú ešte jedno zásadné pravidlo: zamestnávateľ vám v zmluve nesmie dať mzdu nižšiu ako uviedol v inzeráte, iba rovnakú alebo vyššiu. Ak dá nižšiu, viete si rozdiel vymôcť až tri roky spätne. Nedávno sme to urobili v tomto prípade, ktoré popisujeme v tomto videu.
Potom sme rozmýšľali, ako ešte by sa dal ten trh rozhýbať. Zamestnávatelia bežne dávali do zmlúv a pracovných poriadkov klauzulu, že zamestnanec je povinný dodržiavať mlčanlivosť o vlastnej mzde, inak mu hrozí porušenie pracovnej disciplíny. Proste ste kolegovi nemohli prezradiť svoju mzdu.
Tak sme vylobovali, aby sa to zamestnávateľom legislatívne zakázalo. Odteraz si môžete, pravda len ak chcete, s kolegom mzdu prezradiť, odhaliť tak platovú diskrimináciu a dožadovať sa nápravy, pokojne aj súdne. Je to tak vďaka pravidlu, ktoré platí v celej únii, a síce, že v rámci jedného štátu a jednej firmy nemôžu mať dvaja porovnateľní zamestnanci robiaci porovnateľnú prácu rozdielny základný plat.
Toto platí od 1. januára tohto roka.
No a od marca sme sa snažili prelobovať do legislatívy nápad, aby sa v pracovných sporoch odpustili súdne poplatky. Na Slovensku máme absolútne necivilizované pracovné prostredie. Nedodržujú sa základné veci. Tu a tam sa nevyplatí mzda, nepreplácajú sa nadčasy, nevypláca sa pracovná pohotovosť, nepreplácajú sa príplatky, zamestnávatelia dávajú do zmlúv nižšiu mzdu ako v inzeráte, nevyplatí sa odstupné, nedodržuje sa pracovný čas a čas odpočinku, máme tu mobbing, bossing, šikanovanie.
Je absurdné, že ak je zamestnanec ukrátený na mzde, a keď sa chce súdiť, musí ešte zaplatiť súdny poplatok. Je to zbytočná bariéra a treba ju odstrániť.
Po polroku sa nám toto podarilo vylobovať a Smer dáva teraz tento zákon do parlamentu. Civilizované pracovné prostredie vybudujeme, ak sa zamestnanci začnú brániť a svoje práva si uplatňovať. A zrušenie súdnych poplatkov uplatňovanie svojich práv uľahčí.
Mzdy v inzerátoch, sloboda hovoriť o vlastnej mzde, zrušenie súdnych poplatkov, toto je trojuholník opatrení, ktorý má potenciál rozhýbať zamestnancov a odstrániť im informačné a finančné bariéry v tom, aby sa dožadovali toho, čo im právom patrí. Tieto opatrenia majú pomôcť vytvárať tlak na dobré pracovné podmienky a vyššie mzdy.
No ale čo je teraz pre mnohých najväčší problém? Že sme to presadili cez Smer. No iste, že sme to presadili cez Smer, pretože Smer má väčšinu v parlamente, tak sme s týmito nápadmi chodili za nimi.
Či sme mali radšej s týmito nápadmi otravovať Matoviča alebo Sulíka? My potrebujeme, aby sa pracovné prostredie a platové podmienky u nás riešili. Tak som to riešil s tými, kto sú vo vláde a s tými, ktorí majú Ministerstvo práce.
Smer sa dokonca pri súdnych poplatkoch zachoval ako klasická politická strana. Nápad si privlastnil a povedal, že to oni idú rušiť súdne poplatky v pracovnoprávnych sporoch. Áno, technicky aj politicky idú. My politickú silu nemáme. My sme prišli len s nápadom.
Ale chceli sme, aby verejnosť vedela, že ten nápad je od nás, rovnako ako tie predchádzajúce dva. Tak sme správy, kde sa Smer chváli, že pracovné súdy budú zadarmo, zdieľali na našej stránke s komentárom, že nápad je od nás. Jednoducho, aby verejnosť vedela, ako sa veci majú.
Podľa niektorých, najmä členov iných politických strán, som mal však asi štyri roky čakať, kým bude vo vláde tá správna a dokonalá strana, a tie veci presadzovať potom. Lebo teraz vraj robíme PR Smeru.
No veru nerobíme PR Smeru, robíme PR problematike kvality pracovného prostredia a problematike nízkych miezd. Robíme PR týmto témam, aby politici pochopili, že je to vec, ktorú treba prioritne riešiť. A robíme to preto, lebo sa tým reálne už roky denno-denne popri vlastných zamestnaniach zaoberáme. A robíme to po nociach a večeroch preto, lebo sa chceme tohto problému časom zbaviť a posunúť sa ďalej.
Áno, tiež som mohol robiť, čo celý internet. Založiť nejakú fanpage na Facebooku a štyri roky nadávať na vládu. Áno, aj to sa dá robiť. Ale to už robia všetci. Ja som si vybral druhú možnosť. Povedal som si, že využijem ten čas na to, aby sme presadili pravidlá, ktoré majú potenciál väčšine ľudí reálne pomôcť. A to sa aj podarilo.
A je absurdné že toto vôbec musím obhajovať.
Myslím si, že keby viacerým ľuďom išlo o vec, keby sa viacej ľudí snažilo presadzovať dobré veci, a keby robili tú klasickú politickú lobingovú činnosť, využívali diplomaciu, komunikovali a presviedčali politikov o tom, čo treba spraviť, zmeny v spoločnosti by sa diali rýchlejšie než teraz.
A Slovensko by bolo oveľa skôr krajším miestom pre život.
*Autor je zakladateľom občianskeho združenia Pracujúca chudoba, ktoré presadilo povinné zverejňovanie miezd v inzerátoch a slobodu hovoriť o vlastnej mzde.