Najväčší zamestnávateľ na východe – košický U.S. Steel sa rozhodol znížiť počet zamestnancov do roku 2021 o 2 500 ľudí. To je vyše 21 percent zamestnancov, ktorí pracujú v hlavnom závode a v jeho dcérskych firmách. Čo je za tým?
Tento problém má niekoľko rovín. V prvom rade je problémom dovoz ocele a výrobkov z ocele do Európskej únie (EÚ) z Ruska, Ukrajiny, Číny, Turecka a Indie, ktorý neustále stúpa. Oceľ z týchto krajín je lacnejšia aj kvôli nižším personálnym nákladom, aj kvôli nízkym výrobným nákladom, keďže tieto krajiny neberú taký ohľad na dopady na životné prostredie a ekológiu ako my tu v Európe. Aj teraz, od 1. 7. sa kvôli nečinnosti európskych inštitúcií zvýšil limit na dovoz ocele z krajín mimo EÚ, pritom keby EÚ mala rozum, bude tieto limity ďalej znižovať. Tento tlak ocele z tretích krajín doslova likviduje európske oceliarstvo.
Na druhú stranu treba povedať, že U.S. Steel Košice ako firma za 19 rokov investovala veľmi málo do nových technológií a do nových technológií na znižovanie ekologických dopadov, čím si mohli znížiť náklady na emisné povolenky a zvýšiť maržu. Investičný dlh je už dnes na hrane a tlačí firmu ku dnu. Okrem niekoľkých liniek používa USSK technológie staré 50 až 60 rokov, čo je absurdné. Konkurenčný Voestalpine v Rakúsku má síce tiež problémy kvôli zahraničnej oceli, ale vďaka supermoderným technológiám sú na tom oveľa lepšie.
Podľa našich informácii z USSK sa znižovanie počtu zamestnancov nemá odohrať prepúšťaním, ale dobrovoľnými odchodmi za odstupné, čo nie je také drakonické, ako keby išlo o priame prepúšťanie. Pozitívom je, že dnes je všade nedostatok ľudí a tak by nemal byť problém, aby si ľudia, ktorí odídu z USSK našli prácu, aj keď za taký plat ako v USSK to asi nebude. Problémom taktiež bude aj fakt, že USSK obmedzuje výkony rôznych dodávateľov, čo bude mať určite dopady na zamestnanosť v týchto firmách. V kontraste s týmto treba mať naďalej na pamäti, že USSK je dlhodobo zisková spoločnosť a aj tento polrok bude pravdepodobne ešte stále v zisku, napriek tomu však idú prepúšťať.
Ak si aj všetci prepustení nájdu prácu inde, tak pravdepodobne to bude v priemere za nižšie mzdy, čo zas bude mať dopad na kúpyschopnosť obyvateľstva. Miestne obyvateľstvo bude menej míňať u miestnych podnikateľov, tí zas budú mať nižšie tržby a zhorší sa im ziskovosť. Nikto zatiaľ nevie odhadnúť presné dopady, ale aj tu sa ukazuje, ako nízke mzdy a nízka kúpyschopnosť brzdí ekonomickú aktivitu v regióne.
A je tu ešte jedna nenápadná vec. Existuje významný tlak od európskych strojárskych firiem a automobiliek, aby sa kvóty na dovoz ocele z tretích krajín ešte navýšili, pretože to týmto firmám znižuje náklady. Im je jedno, ako sú na tom naše európske oceliarske firmy, hlavne že nateraz prekvitá ich biznis. Európska únia by tieto kvóty mala tvrdo znižovať nielen na ochranu európskeho biznisu, ale aj kvôli tomu, aby prestala podporovať neekologickú výrobu ocele, ktorá prispieva k zhoršovaniu klimatickej krízy. Toto nie je už len o ekonomike, ale aj o tom, ako sa staviame k záchrane planéty. Najprimitívnejším riešením by bolo zavrieť hutnícke firmy v Európe, veď predsa Ázia je lacnejšia, tak nech nás nahradí. Lenže za akú cenu?
*Autor je zakladateľom občianskeho združenia Pracujúca chudoba, ktoré presadilo povinné zverejňovanie miezd v inzerátoch a slobodu hovoriť o vlastnej mzde.