BRATISLAVA – Leto je nenávratne preč a začala tradičná politická prestrelka. Popri tom, že prezident Kiska musí vysvetľovať svoje účtovníctvo sa rozpútal i očakávaný politický boj súvisiaci so župnými voľbami. Juraj Droba má problém s „priateľom“ Kočnerom, Pavol Frešo je pod paľbou kvôli plánu s bezplatnou dopravou a asi najväčšia pozornosť sa upína smerom k Rudolfovi Kusému, ktorý čelí v kampani aj tvrdému útoku na svoju rodinu.
Prečo vlastne a kto presne je Rudolf Kusý? Ak toto meno spomeniete pred ktorýmkoľvek spomedzi veľkých developerov, celkom určite si nič dobré nevypočujete. Kusý má totiž za svoje pôsobenie v Novom Meste celkom slušnú históriu konfliktov s veľkými hráčmi, ktorí nie sú zvyknutí na akýkoľvek odpor.
Stačí sa spýtať googlu: Najznámejším prípadom je kauza s heliportom dona Juraja Širokého, ktorý si ho ešte pred rokmi chcel postaviť priamo na streche svojho hotela a voziť sa tak do práce ponad hlavy obyvateľov mestskej časti. Neprešlo mu to. Alebo napríklad Bašternák, ktorému zosekal jeho zámer ešte predtým, ako to bolo moderné. Malý Lacko chcel na Vajnorskej cez svoju firmu KLM Group stavať 12-poschodovú budovu bez ohľadu na to, že všetky ostatné na tej ulici majú päť alebo šesť poschodí. A dívať sa na ostatných biednych smrteľníkov z nadhľadu, na aký bol zvyknutý. Nevyšlo to, musel ostať šokovaný, budova bude mať poschodí šesť. Bašternák sa neskôr stal neslávne známym príkladom toho, ako môže fungovať tento štát. Avšak práve v mestskej časti Nové Mesto vyšiel naprázdno tento rádoby podnikateľ, ktorý zostal správaním zaseknutý niekde v temných 90. rokoch.
Alebo si vezmeme iný príklad – stará známa skupina Penta a projekt Nové Slovany. Najprv mal mať 40 podlaží, skončil s dvanástimi. V týchto kruhoch to tiež nie je trikrát slušné.
Poďme ďalej. Na Sliačskej zasa dostala stopku 22- poschodová budova, na Kramároch nepribudne 60 bytov, ale parkovací dom. Všetkých developerov pritom „vypálil“ o investície do verejných priestorov. Tie investície, ktoré neskôr slúžia všetkým obyvateľom. A mohli by sme pokračovať.
Tvrdím, že aj lacné bombové útoky na Kusého, zamestnancov úradu a následný hnev ľudí nesúvisia priamo s volebnou kampaňou. Súvisia s tým, že leží v žalúdku ľuďom v pozadí, ktorí urobia všetko preto, aby nemohol župné voľby vyhrať.
Ukazuje sa, že praktiky, ktoré sme zažívali v už spomínaných 90. rokoch, sa môžu na Slovensku opäť vrátiť. Ak nechceme, aby sa stala Bratislava a jej priľahlé regióny nechutným miestom temna, potrebujeme rozmýšľať triezvo a v súvislostiach. Nenechať sa „opiť rožkom“ a vmanipulovať do tak obľúbeného vnímania, že všetci a všetko sú zlí – od politikov až po tú pani, ktorú každý deň stretávate ráno v potravinách.
Ak by sa aj Kusý županom stal, už dnes je jasné, že antikampaň bude pokračovať a niekto si dá tú námahu roznášať letáky po schránkach. A práve to mi prekáža, hoci bohužiaľ sa to stáva už takým slovenským folklórom. Nie je predsa podstatné, aby každý jedinec prispel svojou šikovnosťou a talentom, ale aby sa „tomu vedľa“ darilo menej než mne. Ba dokonca ešte lepšie, nech sa mu nedarí vôbec. Ako zmeniť tento na hlavu postavený prístup? Práve to je niečo, čo v tomto období stojí za vážne zamyslenie.
Autor: Jaroslav Brož
Foto: SITA/Martin Medňanský, autor