BRATISLAVA – Európska komisia v utorok uverejnila svoje dlhodobé plány politiky súdržnosti – peniaze a programy, ktoré EÚ používa na zníženie regionálnych rozdielov v celom bloku. Takéto financovanie predstavuje približne tretinu súčasného sedemročného rozpočtu EÚ. Tlačová správa je k dispozícii online.
Slovensko ma navrhnuté v budúcom rozpočte z Kohéznych fondov EÚ o 1/5 menej ako v terajšom rozpočte EÚ. To znamená celkovo o 3,3 miliardy menej oproti dnešnému rozpočtu EÚ. Padáme z 15,1 miliardy na 11,8.
Spolu s týmto návrhom je na stole smernica o previazanosti dodržiavania zásad právneho štátu a čerpania prostriedkov z rozpočtu EÚ. Mimochodom je v slovenskom pripomienkovacom legislatívnom konaní.
Komisia plánuje znížiť sumu peňazí venovanú súdržnosti v nasledujúcom rozpočtovom cykle, ktorý bude plynúť od roku 2021 do roku 2027. Stále to však zostáva jedna z najväčších položiek na strane výdavkov. Plánovaných je celkovo na 7 rokov 373 miliárd EUR. Najväčší nárast v plánovaných príjmoch z kohéznych fondov zaznamenali Rumunsko, Bulharsko, Grécko, Fínsko, Taliansko a Španielsko.
Menia sa aj pravidlá a EÚ sa snaží vyhnúť tomu, aby národné vlády do toho hovorili. Posilňuje sa miestny a regionálny princíp:
1.Individuálnejší prístup: Politika súdržnosti rozoznáva tri kategórie regiónov: menej rozvinuté, prechodné a rozvinutejšie regióny. Aby sa znížili rozdiely a aby sa pomohlo regiónom s nízkymi príjmami a nízkym rastom dobehnúť náskok ostatných, zostáva HDP na obyvateľa prevládajúcim kritériom na prideľovanie finančných prostriedkov. Nové kritériá sa zameriavajú na lepšie odrážanie reality v teréne – nezamestnanosť mladých ľudí, nízka úroveň vzdelania, zmena klímy a prijímanie a integrácia migrantov.
- Riadenie na miestnej úrovni: Politika súdržnosti na roky 2021 – 2027 predstavuje Európu, ktorá podporou rozvojových stratégií riadených na miestnej úrovni, presúva právomoci do regiónov. Miestne, mestské a územné orgány budú viac zapojené do riadenia fondov EÚ, zatiaľ čo vďaka zvýšenej miere spolufinancovania sa v regiónoch a mestách zlepší zodpovednosť za projekty financované zo strany EÚ.
Z predloženého návrhu je zreteľný kartel južných krajín a Francúzska. Práve ustanovením kategórie “prechodných regiónov” sa Francúzsko stáva hlavným rentierom (príjemcom) tejto pomoci. Stredná a východná Európa v priemere príde až o 20-25% zdrojov z politiky súdržnosti. Dá sa to čítať aj inak. EÚ tým vyslovuje nedôveru postkomunistickým krajinám. Pre dôvody nemusíme chodiť ďaleko. Sú nimi korupcia a z pohľadu EÚ aj “hodnotový” nesúlad. Avšak posilnením regionálneho princípu je vysielaný do strednej Európy aj signál, že mieste a regionálne samosprávy budú mať priamejší prístup ku kohéznej politike.
Slovenská vláda má svoj pilotný projekt trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 na sektorovom princípe. Pokojne ho môže hodiť do koša. EÚ totiž považuje za prioritu regionálny princíp. Z toho pre Slovensko vyplýva aj iný záver. Reformovať územnosprávne členenie a urobiť komunálnu reformu.
Včera skončila schôdza NR SR. Nič podstatné na nej neodznelo. Plénum bolo iba kontaminované slovenským politickým smogom.
Medzitým v reálnej politike s reálnym dopadom na Slovensko – teda v tej európskej, padla desiatka rôznych návrhov, ktoré zásadným spôsobom menia aj charakter Slovenska a vzťahujú sa k rokom 2019-2027. Práve to obdobie sa prekrýva aj s viacročným finančným rámcom EÚ. Súvislosti ne sú náhodné, ale zrejmé, nie však pre poslancov NR SR. Tí pre vlastný politický smog nevidia znamenia doby na európskom politickom nebi. Pamätajte na to pri eurovoľbách, ktoré budú takto o rok.
Autor je analytikom európskych záležitostí Inštitútu regionálnej politiky
Foto: Archív autora