Vietnam je jeden z posledných komunistických režimov na svete. Nie menej podobný ako je v Severnej Kórei. Od nej sa odlišuje iba tým, že implementoval čínsky komunistický model riadenia ekonomiky. Roky 2016 a 2017 boli vo Vietname zápasom medzi reformistami, ktorí sa chceli viac otvoriť Západu a konzervatívcami, ktorí zotrvávali na tvrdých komunistických ideologických pozíciách. Reformisti tento zápas prehrali a nasledovali súdne procesy “proti korupcii”. Vo Vietname stále platí trest smrti. Ten hrozil aj Trinh Xuan Thanhovi, písal o tom vo februári 2018 Spiegel.de.
Spolu s Trinhom bolo súdených ďalších 21 ľudí. V tejto skupine bol aj bývalý člen politbyra Dinh La Thang. Informácie rovnako priniesol Spiegel.de.
To je však už iba záver neuveriteľného príbehu a komunistických zločineckých machinácii vo Vietname, kde januárové a februárové procesy pripomínali procesy z päťdesiatych rokov v bývalom Československu.
Únos a Slovensko
Tri dni po únose Trinh Xuan Thanh 26. júla 2017 niekoľko podozrivých z Prahy odcestovalo do Bratislavy v prenajatom aute. Auto bolo zaparkované na parkovisku hotela Bôrik – to je to, čo ukazujú údaje GPS. Hotel je pod slovenskou vládnou administratívou a práve v deň, keď tam boli podozriví, sa konalo v Bôriku pracovné stretnutie vietnamských a slovenských politikov medzi nimi aj za účasti Róberta Kaliňáka. Na stretnutí sa zúčastnil aj vietnamský komunistický minister verejnej bezpečnosti, La Lam a generál Hung – hlavný podozrivý a údajný vodca únosu. S informáciami prišiel v apríli denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Politickí analytici veria, že únos Trinh Xuan Thanh bol výsledkom boja o moc v Komunistickej strane Vietnamu. Trinh vlastne urobil prudkú kariéru vo svojej domovskej krajine, písal pred vyše troma mesiacmi MORTEN FREIDEL na Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Podľa jeho tvrdení bol Trinh Xuan Thanh predsedom predstavenstva a predsedom štátnej stavebnej spoločnosti. Trinh bol považovaný za dôverníka bývalého predsedu vlády a reformátora Nguyena Tan Dunga a dokonca námestníka ministra priemyslu a obchodu.
Na 12. kongrese Komunistickej strany v januári 2016 stratili reformátori orientovaní na Západ svoje pozície v boji proti konzervatívnemu komunistickému politickému krídlu a Trinh padol do nemilosti. Vietnamská polícia odvtedy vzniesla proti nepohodlnému funkcionárovi obvinenia z niekoľkých hospodárskych zločinov.
Trinh utiekol cez Laos a Thajsko do Turecka a prišiel do Nemecka v auguste 2016 s diplomatickým pasom. Žiadal tam o azyl. Avšak vietnamská polícia to nedovolila. Niekoľkokrát vyzvala nemecké úrady, aby vydali Trinha. Vysoko postavení vietnamskí politici sa dokonca venovali téme na okraji summitu G20 v Hamburgu. A nakoniec, v lete sa začali plány únosu.
Veľvyslanec vietnamskej republiky v Berlíne zohráva v tomto osobitnú úlohu. Vedúci zamestnanec podľa vyšetrovateľov pomohol zahladiť stopy. Príbeh popisuje udalosti v Berlíne, v hoteli Sheraton.
Pre Slovensko je však dôležitá iná časť aprílového textu z Frankfurter Algemeine Zeitung, v ňom sa píše:
„Dokonca aj na Slovensku vidieť stopy vietnamskej komunistickej tajnej služby. Tri dni po únose 26. júla 2017 niekoľko podozrivých z Prahy odcestovalo do Bratislavy v prenajatom aute. Auto bolo zaparkované na parkovisku hotela Bôrik – to je to, čo ukazujú posledné údaje. GPS. Hotel je pod slovenskou vládnou administratívou a práve v deň, keď tam boli podozriví, sa konalo na Bôriku pracovné stretnutie vietnamských a slovenských politikov. Na stretnutí sa zúčastnil vietnamský minister verejnej bezpečnosti, La Lam a generál Hung – hlavný podozrivý a údajný vodca únosu. Rokovali aj s Róbertom Kaliňákom.“
Vietnamské jazvy na našej dôveryhodnosti
Únos v Nemecku opäť vyvolal vlnu záujmu na základe autorských reportáži Mortena Freidela júli 2018.
Slovensko z toho nevychádza vôbec dobre. Po štyroch mesiacoch to vyzerá tak nepekne, že tvrdenie „Slovensko nespolupracuje…“ , nebude ďaleko od pravdy.
Táto situácia môže mať katastrofálne následky na naše postavenie v Európskej únii. Popri základni Nočných vklov, eldorádu portálov napojených na ruskú propagandu a pôsobení talianskej či albánskej mafie, sa nám kauza „Vietnamec v Kaliňákovom lietadle“ vracia ako bumerang.
Tento letný návrat nás pravdepodobne vyradí zo zdieľania dôverných bezpečnostných informácii v rámci európskych štruktúr a keďže na Slovensku už roky neexistuje spoločný záujem v zahraničnej politike Slovenska – konsenzus opozície a koalície o ktorom sa nediskutuje, tak „vietnamský“ bumerang na nás zanechá trvalé jazvy.