Komentár Petra Weisenbachera: Vláda porušovala a chce znova porušovať ľudské práva

Myslieť si, že každý kto vyštudoval právnickú fakultu je právnik, je rovnaké ako si myslieť, že každý kto vyštudoval filozofickú je filozof. Tento bonmot mi prišiel na um sledujúc diskusie o “legitimovaní” sa certifikátom o teste na COVID-19. Odborníkom na ľudské práva sa totiž zo dňa na deň stal hocaký Bc. či Mgr. ktorých prax by sa dala nazvať pomocnými kancelárskymi prácami.

 

V tomto prípade však vôbec nejde o súlad nariadenia X s vyhláškou Y a oboch so zákonom Z. Otázka znie či v každodennom živote nedochádzalo  v súvislosti s ďalším testovaním znova nebude dochádzať k porušovaniu ľudských práv zo strany štátu. A na túto otázku si po takmer 20 rokoch praxe v odbore dovoľujem odpovedať jednoznačným a hlasným: áno!

Problémom totiž zďaleka nie sú len “modré papieriky” a dátum narodenia na nich, pričom z čisto legálneho (formálneho) hľadiska aj výsledok COVID-19 testu je medicínsky údaj a preto podlieha ochrane súkromných údajov. Vyhláška hygienikov na ktorej základe sa toto všetko dialo je pandorina skrinka plná ľudsko-právnych zvráteností, až sa musí človek pýtať či právnici Igora Matoviča, ktorí ju písali neštudovali podobne ako on a či na tej fakulte aspoň občas boli.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) totiž nariadil kontrolovať, doslova hocikým a takmer za akýmkoľvek účelom, nie len výsledok legendárne nepresného testu, ale alternatívne výsledok PCR testu. Takýto výsledok je však zdravotnou dokumentáciou ako sa sluší a patrí. Nájdeme tu v akej zdravotnej poisťovni pacient je, jeho alebo jej rodné číslo a dokonca aj diagnózu. Väčšina PCR testov sa totiž vzhľadom na ich cenu na Slovensku vykonáva na základe doporučenky lekára.

Čerešničkou na torte zneužívania pandemickej situácie na obchádzanie nie len ľudských práv, ale aj zdravého rozumu je “Potvrdenie o výnimke” udeľované osobám, ktorých diagnózy vyhláška menuje neabsolvovať test. SBS-kár v potravinách na konci ulice sa tak môže dozvedieť o mentálnom postihnutí, autizme, či ste neboli nedávno na chemoterapii, alebo iné témy vhodné na nezáväznú konverzáciu.

Polícia kontrovala množiace sa indície, že predsa len všetko nebude s kostolným poriadkom mediálnym vyjadrením, že vlastne je to niečo podobné ako kontrola človeka parkujúceho na “vozíčkarskom” mieste či má preukaz ZŤP a teda nezneužíva túto vymoženosť. Problém s týmto prirovnaním je však v tom, že preukaz ZŤP získa občan ako výsledok formálneho procesu s prísne definovanými pravidlami v rámci ktorého jeho zdravotnú dokumentáciu spracúvajú v súlade so slovenskou i európskou legislatívou (GDPR) a to iba v nevyhnutnej miere a iba oprávnené osoby, teda ju vidia iba lekári. Na preukaze ZŤP nie je napísaná diagnóza, lebo policajt ju nemá dôvod ani právo poznať a už vonkoncom nie posudzovať.

Odborné a podrobne vyargumentované stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ), ktorý je zo zákona nezávislý, premiér Matovič nazval sabotážou, asi podľa vzoru “Neotravujte tu sme pri testovaní!” Jeho úrad vlády následne vydal stanovisko, ktoré je nie len právnych paškvilom (nepriamo tam naznačujú, že testovanie sa koná mimo jurisdikcie EÚ), ale aj ukážkou absolútnej neúcty voči vláde práva a princípom zastupiteľskej demokracie. Matovičovi úradníci sa totiž ÚOOÚ nepokryte vyhrážajú, že za toto stanovisko prídu sankcie.

Mimoriadnym sklamaním je aj stanovisko Úradu verejnej ochrankyne práv, ktoré je síce nezáväzné a na rozdiel od ÚOOÚ sa tam ani nedá predpokladať veľká expertíza v oblasti, no vzhľadom na morálny kredit pani Patakyovej napáchalo veľa škody. Ombudsmanka sa vo svojom veľmi slabo a deravo vyargumentovanom stanovisku ani náhodou nepokúša obhajovať práva a slobody občanov, ale naopak nájsť spôsob akým testovacie paškvily legalizovať. Bolo by to na dlhý a nudný text, čo však možno pomenovať stručne a jasne je absolútne nepochopenie nedobrovoľnosti plošného testovanie a operovanie jeho dobrovoľnosťou (súhlasom) ako argumentom pre súlad s Ústavou.

Snahám túto zvrátenosť z hľadiska ľudských práv a nezmysel z hľadiska boja voči pandémii, ako sa zhodnú všetci relevantní odborníci, opakovať sa treba jasne a dôrazne postaviť. Dnes je už možné zodpovedne povedať, že testovanie nám na nič neposlúžilo, počty nakazených výrazne neklesli, rovnako ani počet úmrtí a preto neprišlo ani k žiadnym ekonomicky relevantným uvoľneniam (tie ktoré sa udialo v pondelok boli iba výrazom strachu z demonštrácii). Je odsúdeniahodné, že predseda vlády sa svojim občanom a občiankam vyhráža a obzvlášť hlúpe je to v prípade “tvrdého lockdownu”. Čo chce ľuďom ešte zakázať? Chodiť do práce? Nuž, ak do práce neprídu pekári, tak členovia vlády umrú hladom, no ak neprídu do práce ministri, tak pekárom sa nič nestane. Možno sa im dokonca uľaví. Takýto “lockdown” je totiž vlastne generálny štrajk a pokým u nás sa ním vyhráža vláde občanom, tak v Bielorusku sa ním vyhrážajú aktivisti vláde. Niečo tu teda evidentne nesedí. Tak či onak, Igorovi Matovičovi by sme na jeho blaf nemali pristať a na zbytočné testovanie by sme nemali prísť.

*Autor je občiansky aktivista z Inštitútu ľudských práv.

Viac o téme: argumentácia, COVID-19, dobrovoľnosť, GDPR, Igor Matovič, Inštitút ľudských práv, komentár, Lockdown, ľudské práva, obhajoba, ombudsmanka, pandemická situácia, Peter Weisenbacher, porušovanie, práca, premiér, štát, test, testovanie, Úrad na ochranu osobných údajov, vláda, zákon, ZŤP

Súvisiace články