BRATISLAVA – Igor Matovič by mal byť zbavený poslaneckého mandátu. Nechali sa počuť koaliční i niektorí opoziční politici. Dôvod? Podnikal a podľa zákona podnikať nemal. V poriadku. Je ale skutočne so svojou zabudnutou živnosťou jediným podnikateľom medzi politikmi? Nie je.
Aký je teda rozdiel medzi politikou a podnikaním? Politika je spravovanie vecí verejných a hoci ju realisti radi zužujú len na boj o moc, jej cieľom by predsa malo byť aj vytváranie spoločenského blaha. Naopak pod podnikaním sa rozumie sústavná činnosť zameraná na vytváranie zisku. Osobného zisku. Otázne teda je, či sa za tie roky od Novembra ´89 slovenská politika nezačala vnímať skôr ako snaha dosiahnuť osobný zisk, než spoločenské blaho. Príkladov je ako maku.
Keď sa minister financií stretne so slovenskými oligarchami na jachte kdesi v Monaku, len niekoľko dní od momentu stanovenia výmenného kurzu medzi eurom a korunou, je to politika alebo biznis? Samozrejme, že biznis.
Keď si šéf holohlavých extrémistov dosadí do uvoľnených pozícií na župnom úrade svojich kamarátov a rodinných príslušníkov, je to politika alebo biznis? Biznis.
Keď oligarchovia nominujú do verejných funkcií svojich ľudí, aby strážili ich podnikateľské aktivity, prípadne sa rozhodnú založiť stranu na čele s nejakým smiešnym gazdom, je to politika alebo biznis? Biznis.
Keď hlas podobný šéfovi vlády na tajne urobenej nahrávke hovorí o miliónoch získaných pre stranu mimo oficiálneho účtovníctva, ide o spoločenské blaho alebo o biznis? Biznis.
Keď medzi ministrom vnútra a splnomocnencom vlády pre obchod s nehnuteľnosťami Bašternákom prebiehajú státisícové bankové transakcie, nejde zas a znovu len a len o biznis? Jasné, že áno.
Keď sa predseda vlády rozhodne prenajať si byt od človeka podozrivého z daňových podvodov a nie a nie sa odtiaľ vysťahovať, je to politika alebo je za tým biznis? Biznis predsa.
Keď ľudia okolo jedného ministra pripravujú developerský projekt pri križovatke Triblavina a kvôli tomu sa menia plány výstavby cestnej komunikácie v prospech developera a v neprospech ľudí žijúcich v okolitých obciach, je to snaha o vytváranie spoločenského blaha alebo len o biznis pár vyvolených? Samozrejme, že je to biznis.
Ak je predseda slovenského parlamentu považovaný za dona Corleoneho slovenského zdravotníctva a hlavného obchodníka s CTečkami, ako asi tak môže vnímať svoje poslanie v politike? Ako biznis predsa.
Keď pokladník strany, volajme ho trebárs Gabo, vidí verejné tendre alternatívne, pretože pozadie je pre stranu rovnaké, ide o politiku alebo o biznis? O biznis.
Keď bývalý predseda vlády nevie vysvetliť zdroje financovania svojho puebla v kúpeľnom mestečku, znamená to, že politiku bral ako spravovanie vecí verejných alebo ako sústavnú činnosť zameranú na svoj osobný zisk? Odpoveď je dozaista každému jasná.
Igorovi Matovičovi môžeme vyčítať skutočne všeličo. Aj on kedysi založil štvorčlennú politickú stranu, požičal jej na kampaň a následne ako štatutárny zástupca zinkasoval pre miniskupinu štyroch straníckych členov z verejných príspevkov niekoľkonásobne vyššiu sumu. Ide ešte stále o politiku, alebo bol v tom už tak trochu aj biznis? Samozrejme, že aj biznis.
Zbaviť však Matoviča mandátu za živnosť, ktorú prakticky nevykonáva, by bolo azda najväčšie pokrytectvo v slovenskej politike od zmeny režimu. Takže ak sa v skupine vládnych politikov nájde niekto bez viny, nech hodí po Matovičovi kameňom. Teda, nech zahlasuje za odobratie mandátu. Ale ten zvyšok, dominantný zvyšok poslancov a ministrov s prepojeniami na oligarchov a finančné skupiny, nech si spytuje svedomie (ak teda nejaké majú) a hľadá odpoveď na otázku, či ich vlastné aktivity v politike nie sú viac o biznise ako o spravovaní vecí verejných a vytváraní verejného blaha.
Radoslav Štefančík, foto archív autora