Voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali koncom mája 2019, sa začal proces obmeny, ktorý sa na úrovni EÚ udeje každých 5 rokov. Občania EÚ si zvolili nový Európsky parlament, ktorý prvýkrát zasadne 2. júla 2019. Jednou z prvých dôležitých úloh nových europoslancov je schválenie novej Európskej komisie. Ešte pred nimi však musia rozhodujúci krok uskutočniť vlády členských štátov EÚ.
Lídri členských štátov EÚ sa pôvodne plánovali na summite 20. – 21. júna 2019 dohodnúť na personálnych nomináciách aspoň pre najkľúčovejšie posty v novej európskej exekutíve. V tejto chvíli tak už mohli byť známe nominácie na predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie alebo predsedu Európskeho parlamentu. Funkčné obdobie sa tento rok končí aj guvernérovi Európskej centrálnej banky, takže sa hovorí aj o obsadení tejto pozície.
Ak by sa prezidenti a premiéri členských štátov EÚ dohodli na nomináciách, ďalší proces by pravdepodobne kopíroval postup z roku 2014. Európsky parlament by najskôr v júli 2019 zvolil nominovaného predsedu Európskej komisie. Medzičasom by ďalej prebiehali rokovania členských štátov EÚ, ktoré by sa dohodli na definitívnom prerozdelení postov a portfólia v Európskej komisii. Počas jesene by Európsky parlament schválil zloženie novej Európskej komisie a oficiálne by ju vymenovali lídri členských štátov EÚ počas tradičného októbrového summitu. Aktuálna Európska komisia by sa funkcie napokon ujala 1. novembra.
Vo funkčnom období 2014 – 2019 bol eurokomisárom nominovaným slovenskou vládou Maroš Šefčovič, ktorý mal na starosti oblasť energetiky a klímy a bol aj podpredsedom Európskej komisie. Maroš Šefčovič je nominantom vlády SR za člena Európskej komisie aj tentoraz. Podľa medializovaných informácií má šancu stať sa novým Vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, čo je funkcia považovaná za štvrtú najdôležitejšiu v rámci EÚ.
Zatiaľ čo obsadenie vrcholových pozícií v EÚ je mediálne veľmi atraktívnou informáciou, oveľa menej sa hovorí o tom, čo sa lídrom členských štátov EÚ počas júnového summitu podarilo schváliť. Schválený dokument nazývaný Nový strategický program EÚ na roky 2019 – 2024 určuje štyri hlavné priority ďalšieho funkčného obdobia, ktorými by sa mali pri svojej práci riadiť všetky inštitúcie EÚ. Sú nimi ochrana občanov a slobôd; rozvoj silnej a zdravej hospodárskej základne; budovanie klimaticky neutrálnej, ekologickej, spravodlivej a sociálnej Európy; a podpora európskych záujmov a hodnôt na globálnej scéne.
Rozmenené na drobné, EÚ sa do roku 2024 naďalej bude zameriavať na zbližovanie ekonomík, zabezpečenie odolnosti eura, prechod na obnoviteľné zdroje energie, udržateľnosť poľnohospodárstva, vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, dosiahnutie rovnakých príležitostí pre občanov EÚ, ochranu právneho štátu v EÚ, účinnú kontrolu vonkajších hraníc, správne fungovanie Schengenu, boj proti nekalým praktikám na globálnom trhu, podporu multilateralizmu a medzinárodného poriadku, jednotnejšiu zahraničnú politiku EÚ alebo zachovanie perspektívy členstva pre ďalšie európske krajiny.
Medzi novšie a pomerne zásadné priority možno zaradiť tvorbu priemyselnej politiky budúcnosti, implementáciu digitálnej revolúcie a nástupu umelej inteligencie, hĺbkovú transformáciu hospodárstva a spoločnosti s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu, prevzatie väčšej zodpovednosti za vlastnú bezpečnosť a obranu alebo podporu pozície EÚ ako rovnocenného partnera globálnych mocností.
Nie je to však tak, že EÚ bude hovoriť do všetkého. V dokumente sa jasne uvádza, že EÚ musí konať vo veľkých veciach vo veľkom a v malých veciach v malom. Ide o známe zásady subsidiarity a proporcionality, ktoré sú ukotvené aj v zmluvách o EÚ. Pri spomínaných oblastiach však ide práve o také komplexné a náročné záležitosti, že členské štáty ich nedokážu riešiť lepšie samostatne a preto je potrebná ich spolupráca na európskej úrovni. Ak by sme od spolupráce upustili, v čoraz nepokojnejšom, zložitejšom a rýchlo sa meniacom svete by Európa prestala byť úspešnou a predbehli by nás rodiace sa globálne mocnosti.
Aby mal kto nové strategické priority najbližších 5 rokov implementovať, lídri členských štátov EÚ sa opätovne zídu na mimoriadnom summite v nedeľu 30. júna 2019 s cieľom dohodnúť sa na personálnych nomináciách. Bez ohľadu na to, ako sa napokon rozdelia pozície a portfólio v novej Európskej komisii, nový strategický program EÚ na roky 2019 – 2024 dáva nádej, že život 512 miliónov občanov EÚ (alebo 446 miliónov po brexite) bude o 5 rokov zase o čosi kvalitnejší, bezpečnejší a zelenší.
* Autor je odborník na Európsku úniu, má skúsenosti z oblasti medzinárodných vzťahov