O Európskej únii sa často hovorí ako o byrokratickom kolose. Nejeden občan si preto EÚ spája najmä s mnohopočetnými úradníkmi, ktorí pracujú v jej inštitúciach. Na ich čele sú predsedovia, prípadne predsedníctva, a práve cez nich si zväčša inštitúcie EÚ zosobňujeme.
Najčastejšie sa môžeme z médií dopočuť o dvoch inštitúciách EÚ – Európskom parlamente a Európskej komisii. Ich poslanie a fungovanie sú zrozumiteľné, pretože sa podobajú národným inštitúciám. Európsky parlament schvaľuje právne akty, ktoré predtým navrhla Európska komisia, čo pripomína napríklad aj fungovanie slovenského parlamentu a slovenskej vlády.
Na čele oboch inštitúcií sú predsedovia, ktorí vychádzajú z politických dohôd medzi členskými štátmi EÚ a celoeurópskymi politickými stranami. Európskemu parlamentu aktuálne predsedá Talian Antonio Tajani a Európskej komisii Luxemburčan Jean-Claude Juncker. Kým europoslancov volia občania EÚ vo voľbách, ktoré sa opakujú každých 5 rokov (najbližšie už v máji 2019), jednotlivých eurokomisárov ešte stále nominujú vlády členských štátov EÚ.
Menej známymi a zrozumiteľnými sú ďalšie dve inštitúcie EÚ, Európska rada a Rada EÚ, hoci v realite disponujú často väčšími rozhodovacími právomocami a silnejšou autoritou ako predošlé dve inštitúcie.
O Európskej rade sa dopočujeme najmenej štyrikrát ročne ako o tzv. summitoch EÚ. Ide o stretnutia členských štátov EÚ na najvyššej úrovni, teda hláv štátov alebo predsedov vlád. Kým za Slovensko, Taliansko alebo Nemecko sa rokovaní zúčastňujú premiéri, respektíve kancelárka, v prípade Francúzska, Litvy alebo Rumunska sú to prezidenti. V tomto smere bude zaujímavé sledovať aj aktuálnu prezidentskú volebnú kampaň na Slovensku, pretože niektorí kandidáti už avizovali svoj záujem cestovať na Európsku radu namiesto premiéra.
Európska rada diskutuje o najnáročnejších témach, môže pomôcť nájsť riešenie rôznych citlivých problémov a svojou autoritou udáva politické smerovanie EÚ. Na jej čele je aktuálne Poliak Donald Tusk, pričom aj táto funkcia podlieha dohodám, často zákulisným, medzi členskými štátmi EÚ a celoeurópskymi politickými stranami.
O Rade EÚ nepočujeme takmer vôbec, pritom zohráva v rámci EÚ dôležitú úlohu. Rada EÚ prijíma spolu s Európskym parlamentom všetky celoeurópske právne akty a môže ich aj blokovať. Vystupuje teda ako akási druhá komora parlamentu, ktorej členov nominujú jednotlivé európske vlády.
Ide síce o jeden orgán EÚ, avšak schádza sa v rôznych formátoch, ktoré pripomínajú národné ministerstvá. Rada EÚ sa napríklad stretáva vo formáte ministrov zahraničných vecí, ministrov obrany, ministrov vnútra alebo ministrov financií. Môže zasadnúť aj v obmedzenom počte, napríklad keď sa stretávaju len ministri financií členov eurozóny.
Rade EÚ predsedá každých 6 mesiacov iný členský štát EÚ – nejde teda o jednu osobu, ale o kolektívne predsedníctvo. Ak sa teda hovorí, že nejaký členský štát predsedá EÚ, vzťahuje sa to primárne na predsedníctvo v Rade EÚ. V prvom polroku 2019 predsedá Rade EÚ Rumunsko.
Predsedníctvo vypracováva svoje vlastné priority a program, ktoré môže presadzovať počas vedenia jednotlivých zasadnutí formácií Rady EÚ. Dôležité pre predsedníctvo je však vystupovať neutrálne a čestne, pretože na pleciach predsedníctva spočíva aj zabezpečenie spolupráce členských štátov EÚ, dohľad nad kontinuitou agendy a usmerňovanie práce Rady EÚ pri prijímaní právnych aktov – nariadení, smerníc, rozhodnutí, odporúčaní alebo stanovísk. Okrem toho sa ešte od predsedníctva očakáva, že bude zastupovať Radu EÚ navonok.
Rumunské predsedníctvo predstavuje predposledné predsedníctvo realizované skupinou tzv. novších členských štátov, ktoré sa tejto funkcie ujali po prvýkrát – Slovinsko (2008), Česká republika (2009), Maďarsko (2011), Poľsko (2011), Cyprus (2012), Litva (2013), Lotyšsko (2015), Slovensko (2016), Malta (2017), Estónsko (2017) a Bulharsko (2018). Po Rumunsku (2019) si to vyskúša ešte Chorvátsko (2020). Následne prevezme v druhom polroku 2020 predsedníctvo už po trinástykrát Nemecko a v roku 2022 po jedenástykrát napríklad aj Francúzsko. Slovensko si predsedníctvo v Rade EÚ zopakuje až v prvom polroku 2030.
* Autor je odborník na Európsku úniu, má skúsenosti z oblasti medzinárodných vzťahov