Komentáre a názory

Komentár Tomáša Lukačovského: Slovensko hrá v PESCO prvú ligu

PESCO je skratka pre stálu štruktúrovanú spoluprácu Európskej únie v oblasti obrany (anglicky Permanent Structured Cooperation). 25 členských štátov EÚ sa dohodlo na vzniku PESCO presne pred rokom, v decembri 2017. Význam a potenciál, ktoré boli PESCO prisúdené väčšinou EÚ, dokumentuje skutočnosť, že účasť odmietli len 3 členské štáty – Malta (ostrovný a neutrálny štát), Dánsko (má výnimku, tzv. opt-out, zo spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ) a Spojené kráľovstvo (plánuje odísť z EÚ v marci 2019). Pre porovnanie, užšej menovej spolupráce, teda eurozóny, sa dnes zúčastňuje 19 členských štátov EÚ.

EÚ posilňovaním obrannej spolupráce a založením PESCO v prvom rade reagovala na dlhodobo sa zhoršujúce bezpečnostné prostredie vo svojom okolí (Líbya, Sýria, Ukrajina, Afrika a Blízky východ vo všeobecnosti). Rozhodnutie nadviazať užšiu európsku obrannú spoluprácu však bolo urýchlené aj politickým vývojom v Londýne a Washingtone v roku 2016. Spojené kráľovstvo, ktoré bolo dlhoročným oponentom posilňovania obrannej spolupráce EÚ, sa rozhodlo Úniu opustiť, a v Spojených štátoch prebehla prezidentská volebná kampaň, v ktorej bola spochybňovaná Severoatlantická aliancia a jej princíp kolektívnej obrany.

EÚ a jej členské štáty však súčasne rozumejú tomu, že členstvo v NATO ostáva naďalej garantom bezpečnosti pre väčšinu kontinentálnej Európy. PESCO preto aktuálne predstavuje predovšetkým nástroj, ako môžu Európania spoločne efektívnejšie plánovať rozvoj obranných spôsobilostí, čo by sa malo v praxi premietnuť do spoločného európskeho výskumu a vývoja a následne aj prípadného obstarania novej alebo modernizovanej vojenskej techniky, vybavenia a zbraňových systémov, ktoré budú Made in the European Union.

Uprednostňovanie národného prístupu pred európskym kolaboratívnym v oblasti výskumu, vývoja a následného obstarania bolo v posledných desaťročiach a rokoch pri neexistencii PESCO pre dané štáty logické a často aj výhodné, avšak prispievalo k ďalšej fragmentácii európskeho obranného priemyslu a zvyšovalo druhy vojenskej techniky, vybavenia a zbraňových systémov používaných národnými európskymi armádami, čím sa ich spolupráca v operáciách a misiách EÚ stávala zložitejšou.

To z dlhodobého hľadiska predstavuje problém, pretože EÚ by sa takto nemohla pustiť do užšej obrannej spolupráce aj v teréne (teda nielen v oblasti plánovania a rozvoja spôsobilostí), ak by na to raz existovala politická vôľa. Tá sa v poslednom období črtá najmä v západnej a čiastočne aj strednej Európe, napríklad v roku 2016 v Českej republike a Maďarsku a opätovne v roku 2018 vo Francúzsku a Nemecku, pričom nadobúda podobu čoraz častejších debát o možnom vybudovaní európskej armády niekedy v budúcnosti.

Keďže je však vznik európskej armády v najbližších rokoch nereálny, členské štáty EÚ dnes sústreďujú svoju energiu do projektov, ktoré v rámci PESCO za posledný rok vznikli. Je ich už celkom 34 a podľa oficiálnej webstránky PESCO sa zaoberajú najrôznejšími oblasťami vrátane zefektívnenia cezhraničných presunov ozbrojených síl, zlepšenia logistickej podpory a zdravotníckych kapacít pre operácie a misie EÚ, optimalizácie využívania skúšobných zariadení a priestorov, zintenzívnenia spolupráce a zlepšenia kapacít v kybernetickej obrane, spravodajskej činnosti alebo elektronickom vedení vojny.

Pre podstatu PESCO sú však najdôležitejšie tie projekty, ktoré sa týkajú vývoja spoločnej vojenskej techniky, vybavenia alebo zbraňových systémov. Aktuálne existujú projekty PESCO pre vývoj obrneného bojového vozidla pechoty, zariadenia určeného pre zásahy pod vodou, útočnej helikoptéry, platformy pre vzducholode alebo diaľkovo pilotovaného lietadla (tzv. Eurodron).

Jeden z takýchto projektov koordinuje aj Slovensko. Ako uvádza webstránka slovenského Ministerstva obrany, cieľom projektu nepriamej palebnej podpory (tzv. EuroArtillery) je vyvinúť presnú mobilnú delostreleckú platformu s ďalekým dostrelom, vrátane spoločného systému riadenia paľby, na koordinované použitie v mnohonárodných operáciách. Slovensko sa podľa Ministerstva obrany zapojilo v roku 2018 spolu do ôsmich projektov PESCO, z toho do šiestich ako člen a do dvoch ako pozorovateľ.

Ak sa bližšie pozrieme na riadne členstvo v projektoch PESCO, Slovensko zohráva v PESCO pomerne aktívnu úlohu. Zúčastňuje sa približne pätiny projektov a jeden aj samo koordinuje. Z členských štátov, ktoré do EÚ vstúpili iba v minulom desaťročí, koordinuje okrem Slovenska nejaký projekt PESCO už len Česká republika, Bulharsko, Estónsko a Litva. Pokiaľ ide o členstvo a koordináciu projektov, Slovensko predbehlo aj niekoľko tzv. starších členských štátov EÚ, napríklad Rakúsko, Portugalsko, Írsko, Fínsko alebo Švédsko.

Samozrejme, absolútnymi lídrami sú tie členské štáty, ktoré majú najväčšie armády a vynakladajú na nich aj najväčšie zdroje – Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Španielsko. Veľmi aktívne sú aj Grécko, Belgicko a Holandsko. Hoci podstata PESCO netkvie v štatistikách, ale vo výsledkoch, ktoré má v budúcnosti priniesť, Slovensko hrá v PESCO svojou pomerne širokou účasťou v projektoch prvú ligu už dnes.

Je to teda aj obrana, prostredníctvom ktorej môže byť realizovaná ďalšia integrácia Slovenska v rámci EÚ. Európska únia nikdy nebola len o ekonomickom zbližovaní svojich členov, ako to na Slovensku často počúvame. Vždy išlo o viac. A je správne, že Európania sa rozhodli urobiť ďalší spoločný skok vpred aj v obrane.

* Autor je odborník na Európsku úniu, má skúsenosti z oblasti medzinárodných vzťahov