Politika Domáce Top

Kontroverzný zákon, ktorý rozhádal Kisku s parlamentom, je opäť na stole. Koalícia vie, čo s ním urobí

Koalícia musela riešiť, ako sa postaví k zákonu o štátnych symboloch. Zdroj: TASR - Martin Baumann

BRATISLAVA – Zákon o štátnych symboloch, ktorý vyburcoval vášne v spoločnosti aj na politickej scéne, dostane novú podobu. Krátko po tom, ako ho poslanci odhlasovali na marcovej schôdzi, totiž svoj postoj prehodnotili a žiadali, aby im ho prezident Andrej Kiska vrátil na opätovné prerokovanie. Zákon totiž okrem iného hovorí aj o zákaze spievania hymny iného štátu na území Slovenska. Prezident však zákon nevetoval tak, ako si to koalícia predstavovala. Trojica strán Smer-SD, SNS a Most-Híd sa tak musela dohodnúť, čo s ním ďalej.

 

15:40 Aktualizované o stanovisko predsedu parlamentu a SNS Andreja Danka. 

Zákon o štátnych symboloch tak bol jedným z bodov, ktorým sa musela venovať pondelňajšia koaličná rada. Trojica zástupcov strany Most-Híd – minister spravodlivosti Gábor Gál, minister životného prostredia László Sólymos a šéf poslaneckého klubu Tibor Bastrnák, dnes poukázali na to, že časť, kde sa hovorí o spievaní hymny iného štátu je skutočne nejasne formulovaná. “Za pár hodín od jeho schválenia vzniklo viacero výkladov a aj diametrálne odlišných právnych názorov,” vysvetlil Sólymos dôvody, pre ktoré žiadali od prezidenta jeho vrátenie.

To, že prezident Andrej Kiska vetoval zákon ako celok, a nie iba časť, im však urobilo problémy. “Máme dva varianty,” skonštatoval Gábor Gál. Podľa neho bude veto buď prelomené a zákon ostane tak, ako je, alebo bude schválený so všetkými zmenami, ktoré navrhol Kiska, teda aj s tými, ktoré parlament nechcel.

Zákon nepodporia, majú však návrh na jeho zmenu 

Strana Bélu Bugára už dnes jasne povedala, že za prelomenie veta a teda schválenie zákona nezahlasujú. Informovali  o tom aj koaličných partnerov. Sú si však tiež vedomí, že veto môže byť prelomené aj bez nich. Riešenie majú aj v takomto prípade. Ak sa tak stane, chcú následne podať návrh zákona, v ktorom by k spornému bodu o spievaní hymny pridali vetu: “Predchádzajúcou vetou nie je dotknuté právo právnických alebo fyzických osôb spievať hymnu iného štátu.” Upraviť by chceli aj časť, ktorá hovorí o prípadných pokutách za porušenie paragrafu.

Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd). Zdroj: TASR / Jaroslav Novák

Ústretový Danko

Šéf parlamentu a predseda SNS Andrej Danko v reakcii na postoj strany Most-Híd uviedol, že ich kroky akceptuje. Potvrdil tiež, že boli vopred odkomunikované aj na koaličnej rade. „Keďže prezident tento zákon vrátil, budeme ústretoví k legislatívnym návrhom Most-Híd, kde bude jasne upravené, že sa to týka hrania štátnych hymien počas štátnych sviatkov. Nikto tu totiž nemá záujem o to, aby sa tu terorizovali Česi, Maďari, Rusi, aby sa tu nemohla hrať ich hymna. Ak sa niekto tešil, že tu vyvolá konflikt, ktorý v koalícii konštruktívne nevyriešime, tak ho musím sklamať,“ uviedol. Zároveň ho však mrzí, že sa touto zbytočnou debatou odpútala pozornosť od hlavnej myšlienky novely.

Spamätali sa neskoro

Zákon o štátnych symboloch predložila na rokovanie Národnej rady koaličná SNS. Reagovala tak na nové logo na hokejových dresoch, na ktorých bola namiesto nášho štandardného štátneho znaku umiestnená verzia s hokejkami namiesto dvojkríža. Okrem iného však zákon hovorí aj o zákaze prehrania alebo spievania hymny iného štátu na verejných podujatiach, ak na nich nie je prítomná oficiálna delegácia daného štátu. V praxi by to znamenalo, že hymny iných štátov by sa nemohli spievať napríklad na futbalových zápasoch, pokiaľ by tam neboli oficiálni zástupcovia iného štátu. S tým mala mať problém hlavne maďarská menšina žijúca u nás.

Predseda parlamentu Andrej Danko videl problém v hokejkách v štátnom znaku. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Nečakaný Kiskov ťah

Po schválení zákona preto viacerí zákonodarcovia, vrátane Andreja Danka (SNS) a Bélu Bugára (Most-Híd), chceli od prezidenta Andreja Kisku, aby im ho vrátil a oni mohli spornú formuláciu upraviť. Prezidnet im však vyhovel iba zčasti.

Zákon síce vrátil, ale výhrady mal nielen k spievaniu hymny, ale aj k ďalším bodom – napríklad k právnej úprave použitia štátneho znaku na športovom odeve reprezentácie. Tým však dostal koalíciu do ťažkej pozície. Poslanci tak totiž mali iba dve možnosti – buď zákon nechajú v podobe, v akej je, alebo ho prijmú so všetkými Kiskovými námietkami. V praxi to znamená, že buď budeme mať ochránený štátny znak a zákaz hrania hymny, alebo sa zruší zákaz hrania hymny, ale štátny znak zákonom chránený nebude. Inak povedané – buď bude spokojná SNS alebo Most-Híd.