Regióny Bratislava Trnava Trenčín Nitra Domáce Ekonomika Spoločnosť Domáca Top

Koronakríza vo veľkom zasiahla rozpočty krajov. Škrtajú všade, kde sa dá

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Trnavský kraj robí úsporné opatrenia

S problémami pre koronakrízu sa pasuje aj Trnavský kraj. Ako vysvetlila župa, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vyčíslila straty pre samosprávne kraje až na vyše 250 miliónov eur. “Pre Trnavský samosprávny kraj by to znamenalo výpadok 28 mil. €, čo predstavuje až 28% z predpokladaných daňových príjmov na tento rok. K tomuto výpadku je potrebné pripočítať výpadok nedaňových príjmov zariadení v našej zriaďovateľskej pôsobnosti (školské jedálne, internáty, kultúrne inštitúcie a pod.) vo výške 1,2 mil., stratu z výberu cestovného v prímestskej autobusovej doprave a v neposlednom rade aj náklady spojené s opatreniami, ktoré župa musela prijať v dôsledku pandémie ochorenia Covid-19,” vysvetlil odbor komunikácie kraja. Ako dodali, uvedené čísla nemusia byť konečné. Dôvodom je, že kríza naďalej trvá. Avšak v súčasnosti prehodnocujú, kde v rozpočte by mohli šetriť. Dotkne sa to napríklad kapitálových investičných akcií, kde chcú ušetriť vyše 4 milióny eur. “Úsporné opatrenia robíme aj v bežnom rozpočte kraja, napríklad čo sa týka prevádzkových nákladov alebo mzdových výdavkov. Navyše, župa zrušila grantové schémy, z ktorých časť prostriedkov (500 tis. €) bude použitá na boj s pandémiou. Tiež sme požiadali banky o odklad splátok úverov v hodnote 1,3 mil. €. Trnavská župa si pri tvorbe rozpočtu na rok 2020 predvídavo vytvorila rezervu v hodnote 5% odhadovaných daňových príjmov na tento rok. Zodpovedným rozpočtovaním a prijatím úsporných opatrení je tak župa schopná zmierniť dopad krízy na svoje hospodárenie,” vysvetlili.

Ako dodali, bez pomoci štátu straty v príjmoch nebude vedieť samospráva zvládnuť sama. V prípade, ak by štát samospráve pomohol, presmerovali by časť pomoci do kapitálových investícii, ktorými by pomohli naštartovať ekonomiku v kraji. Ako následne uviedli, vo svojej pôsobnosti majú 18 kultúrnych inštitúcií s 331 zamestnancami. Situácii napríklad pomohlo otvorenie galérií a knižníc spred dvoch týždňov. “V dôsledku pandémie sú finančné výpadky našich kultúrnych inštitúcii za mesiace marec a apríl na úrovni skoro 110 tis. €. Táto suma predstavuje súčet mesačných výpadkov vlastných príjmov (vstupné, členské, kultúrne a vzdelávacie poukazy a pod.) z dôvodu zákazu kultúrnych a spoločenských podujatí a zatvorenia organizácií pre verejnosť. Doposiaľ najviac utrpelo naše Divadlo Jána Palárika v Trnave, ktoré tým, že nebolo prístupné verejnosti, stratilo len za marec a apríl viac ako 77-tisíc eur,” napísali. Podľa ich slov župa intenzívne komunikuje s ministerstvom kultúry o dopadoch koronakrízy na zriaďovanú a nezriaďovanú kultúru. “Štát by mal vyčleniť finančné prostriedky na sanáciu strát župných kultúrnych inštitúcií, ako aj výpadku dotačných prostriedkov, ktoré sú samosprávy aktuálne nútené redukovať, čím trpia predovšetkým subjekty nezriaďovanej kultúry,” konštatovala župa.

Doposiaľ najviac utrpelo Divadlo Jána Palárika v Trnave, ktoré tým, že nebolo prístupné verejnosti, stratilo len za marec a apríl viac ako 77-tisíc eur. Zdroj: pixabay.com

Ako na záver uviedli, prípadná podpora z eurofondov zohrá dôležitú úlohu v rozbehnutí ekonomiky po koronakríze. To, že plánujú v čo najväčšej miere uchádzať sa o eurofondy, povedali aj podpredsedníčke vlády pre investície a informatizáciu Veronike Remišovej. “S predstaviteľmi novej vlády sa aktívne snažíme zrýchliť a zefektívniť čerpanie aktuálne dostupných prostriedkov z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) na veľké množstvo našich pripravených projektov. Neschopnosť a neochota predošlej vlády výrazne zlepšiť čerpanie európskych peňazí má dnes za následok brzdenie mnohých investícií, ktoré by v regiónoch mohli pomôcť rozhýbať ekonomiku. V tejto súvislosti je kľúčové, aby nová vláda neopakovala chyby z minulosti pri nastavovaní podmienok nového programového obdobia 2021 – 2027.”