PRIŠTINA – Poslanci kosovského parlamentu schválili v piatok tri návrhy zákonov o transformácii bezpečnostných síl na armádu. Informovala o tom agentúra AFP. Zákony podporilo všetkých 107 prítomných poslancov kosovského zákonodarného zboru. Hlasovanie bojkotovali poslanci zastupujúci srbskú menšinu, ktorí majú v parlamente desať kresiel.
Kosovský parlament, ktorý má 120 poslancov, v októbri hlasoval za zriadenie armády o sile 5000 mužov. Predstavitelia 120-tisícovej srbskej menšiny sa však proti tomuto kroku postavili a vyhlásili ho za “nezákonný”.
Srbský prezident Aleksandar Vučič nedávno vyhlásil, že Srbsko nedopustí vytvorenie kosovskej armády podporované Spojenými štátmi, pretože to nie je v súlade s medzinárodným právom.
Kosovo vyhlásilo v roku 2008 jednostranne nezávislosť, ktorú však Srbsko neuznáva podobne ako niektoré ďalšie krajiny vrátane Slovenska.
EÚ považuje normalizáciu vzťahov medzi Srbskom a Kosovom za kľúčovú podmienku prípadného budúceho členstva oboch krajín v EÚ.
Obavy NATO
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg vyjadril v piatok ľútosť nad skutočnosťou, že poslanci kosovského parlamentu schválili návrhy zákonov umožňujúce transformáciu bezpečnostných síl krajiny na armádu. Udialo sa tak aj napriek obavám NATO, upozornil Stoltenberg.
“Inštitúcie v Kosove oznámili prijatie troch zákonov, ktoré iniciovali proces premeny kosovských bezpečnostných síl. Je mi ľúto, že toto rozhodnutie bolo prijaté napriek obavám, ktoré vyjadrilo NATO. Premena kosovských bezpečnostných síl je v zásade záležitosťou Kosova, rozhodli sme sa však jasne povedať, že tento krok je veľmi zle načasovaný,” uviedol šéf Aliancie v správe pre médiá.
Podľa jeho slov NATO podporuje rozvoj bezpečnostných síl Kosova, avšak v rámci ich súčasného mandátu. Po zmene tohto mandátu bude musieť Severoatlantická rada (najvyšší politický orgán NATO) opätovne preskúmať úroveň angažovanosti Aliancie v kosovských bezpečnostných silách.
Stoltenberg spresnil, že NATO je prostredníctvom misie KFOR aj naďalej viazané na zaistenie bezpečného prostredia v Kosove a stability v širšej oblasti západného Balkánu.
“Všetky strany musia zabezpečiť, že toto rozhodnutie nebude ďalej zvyšovať napätie v regióne. Všetci zodpovední politickí činitelia v regióne sa musia zamerať na pokrok v reformách a na dialóg. Opakujem svoju výzvu, aby Priština a Belehrad zostali pokojní a zdržali sa akýchkoľvek vyhlásení alebo krokov, ktoré by mohli viesť k eskalácii napätia,” uviedol Stoltenberg.
NATO podľa neho aj naďalej podporuje dialóg medzi Belehradom a Prištinou, ktorý prebieha pod patronátom Európskej únie, čo považuje za jediné trvalé politické riešenie pre tento región.