BRATISLAVA – Sú to takmer štyri roky, čo začínajúca vláda na čele s Robertom Ficom začala stavať “hrádzu proti extrémizmu”. Dnes má Kotlebova ĽSNS najširšiu podporu v dejinách a v parlamente hlasuje aj za vládne návrhy zákonov. Krátko pred voľbami sa špekuluje, či a za akú cenu by bol Smer schopný vládnuť s kotlebovcami. Oni sami prežili štyri roky bez akéhokoľvek partnera, preskákali si niekoľko káuz. Šanca, že sa po voľbách pre nich niečo zmení, je veľmi malá.
“Predkladaný program vlády sa otvorene hlási k európskym demokratickým tradíciám slobody, ľudskej dôstojnosti a tolerancie v boji proti fašizmu a pravicovému extrémizmu. Na základe tohto demokratického presvedčenia je vláda pripravená posilniť politiku porozumenia a zmierenia občanov všetkých národností Slovenska s jedinečnou príležitosťou naštartovania novej etapy podpory národnostných menšín,” píše sa v programovom vyhlásení vlády, ktorá momentálne dosluhuje. Tento dokument spomína extrémizmus vo viacerých častiach, hovorí o ňom v domácom aj v zahraničnom kontexte.
“Vláda použije všetky právne i politické prostriedky, aby nedala extrémizmu šancu, a zastavila tak ďalšiu antisystémovú eróziu parlamentnej demokracie,” píše sa ďalej. “Vláda tiež zvýši pozornosť v oblasti zabezpečenia výučby smerujúcej k efektívnej a cielenej prevencii prejavov rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu, extrémizmu a ostatných foriem intolerancie, zabezpečí posilnenie občianskej výchovy proti extrémizmu a totalitným režimom,” uvádza dokument.
Tieto časti sa dostali do dokumentu najmä ako reakcia na vstup ĽSNS do paralmentu. Práve počas minulých volieb sa po prvýkrát táto krajne pravicová strana dostala do NR SR, pritom ich úspech bol prekvapivý. Prieskumy ho totiž nepredpokladali.
Rómovia, DPH aj strategické podniky
Kotlebovci navyše napriek sľubom vlády svoju podporu počas štyroch rokov ešte zvýšili. Zatiaľ čo pri minulých voľbách hovorili najmä o rómskom probléme a kritizovali Smer, dnes na námestiach plných ľudí sľubujú zrušenie DPH či zoštátnenie strategických podnikov. Vo veľkom tiež šíria nenávisť voči liberálom a nazývajú ich “liberálnymi fašistami”.
Po vstupe ĽSNS do parlamentu sa takmer okamžite otvorila diskusia, ako sa s takýmito politikmi baviť. Aj politici vtedy diskutovali, či je správne u koltebovcov hľadať podporu pre zákony. Ako jedinú stranu, ktorá sa dostala do parlamentu, ich do paláca odmietol pozvať aj vtedajší prezident Andrej Kiska.
Počas prvých rokov sa kotlebovcom veľký priestor nedával ani v médiách. Kým to nebolo nutné, zástupcovia tejto strany nemali najmä v mienkotvorných médiách priestor. Zmienky o nich sa nachádzali skôr v spravodajstve, a to vtedy, keď sa informovalo o dianí v parlamente, alebo o kauzách tejto strany. Niektorí odborníci zastávali názor, že keď sa im nebude dávať priestor, ich voliči ziastia, že nemá zmysel ich voliť. Nakoniec sa však karta obrátila.
Počas posledných rokov sme na Slovensku zaznamenali obrovský nárast alternatívnych a konšpiračných médií. Práve tie dávajú “antisystémovým” stranám a politikom obrovský priestor. Keď tak na konci volebného obdobia médiá svoj názor na komunikáciu s kotlebovcami prehodnotili, už bolo neskoro. Dnes to vyzerá tak, že ĽSNS uprednostňuje diskusie v spriatelených médiách a tie v mienkotvorných často odmieta.
Na viacerých frontoch
Kotleba sa pokúšal dokonca stať prezidentom. On aj Štefan Harabin sa snažili osloviť spoločného voliča. Do volieb konaných na jar 2019 išli obaja a výsledkom bolo, že ani jeden z nich sa do druhého kola nedostal.
Úspech však kotlebovci zaznamenali v eurovoľbách, do Bruselu poslali až dvoch poslancov. Jeden z nich sa však medzičasom s ĽSNS rozhádal. Kotlebovci pritom ešte pred niekoľkými rokmi kritizovali Európsku úniu do takej miery, že zbierali podpisy pod petíciu za vystúpenie z nej a aj z NATO.
Bojovať začali s blížiacimi sa parlamentnými voľbami aj na domácej scéne. O spojení sa do širokej “národnej” koalície diskutovalo viacero strán počas leta a jesene 2019. Kotleba a Harabin, ktorý medičasom založil vlastnú stranu Vlasť, uvažovali, že by spojili sily do spoločného projektu, nakoniec však k tomu nedošlo. Odmietnutie prišlo zo strany bývalého sudcu Najvyššieho súdu. Kotlebovcom to však zjavne neuškodilo.
Kauzy voličov neodradili
Voličov strany neodradili ani kauzy predstaviteľov strany. Tesne po voľbách čaká predsedu ĽS NS súdny proces, v ktorom mu za šeky v hodnote 1488 eur hrozí väzenie. ĽS NS tiež riešila pokus o rozpustenie, ktorý skončil neúspechom. Za sebou má aj súd so svojím poslancom Stanislavom Mizíkom, ktorý z neho vzišiel ako víťaz. Naopak, za extrémizmus bol odsúdený Milan Mazurek, ktorý v žilinskom rádiu Frontinus používal rasistické výroky. Aj toto však kotlebovci využívajú vo svoj prospech, na svojich mítingoch a billboardoch hovoria o Mazurekovi ako o martýrovi, ktorého sa vládna moc snaží umlčať. Je potrebné dodať, že počas posledných rokov sa kotlebovci v mediálnej komunikácii zlepšili a začali komunikovať tak, aby za svoje výroky neboli byť trestne stíhateľní.
Kotlebovci si postupne vybudovali aj výraznú podporu voličov. Je otázne, nakoľko veľká je ich podpora v skutočnosti. Pri voľbách 2016 síce získali väčšiu podporu ako im prieskumy predpokladali, tentokrát to však môže byť iné. O voličov ĽSNS sa totiž otvorene uchádza aj Igor Matovič, ktorý napríklad odmietal protesty na ich mítingoch. Vďaka priamej rétorike, ktorou sa vyznačuje aj líder OĽaNO, môže nahnevaných voličov pritiahnuť k sebe. Matovič sa navyše k Smeru vyjadruje ostrejšie, ako ĽSNS.
Voličov tiež môže odradiť, že s ĽSNS nikto nechce spolupracovať. Otvorene s nimi akúkoľvej vládu odmietajú všetky relevantné strany. Snahu o spoluprácu s nimi v minulosti deklaroval Štefan Harabin, ktorý sa však nakoniec rozhodol ísť do volieb samostatne. Vlasť má však dlhodobo nízke percentá a nie je pravdepodobné, že sa dostane do NRSR.
Tiché kamarátstvo so Smerom?
Počas posledných rokov sa vo veľkom diskutovalo o tichom spojenectve ĽSNS a Smeru. Hoci najsilnejšia vládna strana odmieta akúkoľvek povolebnú spoluprácu s kotlebovcami, viaceré situácie dokazujú, že si boli viackrát užitoční.
Prvýkrát sa médiá zaoberali nezvyčajnou spoluprácou týchto dvoch strán ešte v sepembri 2016, kedy kotlebovci nepodporili odvolávanie vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Pár mesiacov predtým pritom odvolávanie podporovali.
V novembri 2018 sa obe strany spoločne vyslovili proti paktu OSN. Ten hovoril o spolupráci krajín pri riešení migračnej krízy. Témy sa ako prvá chytila SNS, ktorá tvrdila, že ide o dokument, kde by sme sa zaviazali prijímať migrantov a pripravili sa o možnosť o tejto téme svojbytne rozhodovať. K téme sa neskôr pripojil aj Smer a ĽSNS. Spoločne odhlasovali, že Slovensko musí dokument odmietnuť.
V roku 2019 bola spolupráca týchto dvoch strán najvýraznejšia. Za smerácke návrhy kotlebovci hlasovali najmä vtedy, keď ich odmietol podporiť koaličný Most-Híd. Šlo napríklad o 50-dňové moratórium, spoločne stopli aj povinné očkovanie.
Predseda Smeru Robert Fico sa okrem toho zastal Milana Mazureka, ktorý bol odsúdený za svoje rasistické výroky. Fico vo videu obhajoval jeho konanie, kvôli čomu bol sám neskôr obvinený zo schvaľovania trestného činu. Naposledy sily spojili pri odmietnutí Istanbulského dohovoru a schválení 13. dôchodkov. Smer-SD však vysvetľoval, že nemôžu nikomu zakázať, aby za ich návrhy hlasoval.
Aj v Kočnerovej Threeme
Spolupráca Smeru a ĽSNS sa spomína aj v Kočnerovej Threeme. Kočner si mal so Zsuzsovou počas vládnej krízy písať, že Kotleba by zrejme podržal vládu. V Threeme sa má tiež uvádzať, že bude “vybavovať”, aby Najvyšší súd ĽSNS nezrušil.
Zatiaľ čo Smer prípadnú koalíciu s ĽSNS vylučuje, kotlebovci ju otvorene pripúšťajú. ,,Keď pánboh a ľudia rozdajú mandáty a hlasy tak, že SMER a SNS prídu za nami a povedia Pán Kotleba, prosím Vás, zoberte nás do vlády, nebudeme kradnúť, nebudeme klamať, nebudeme podporovať mimovládky, nebudeme viacej poslúchať Brusel ako ľudí na Slovensku, môžme rozprávať o tom, za akých podmienok,” povedal Marian Kotleba v relácii Na telo.
Je takmer isté, že sa kotlebovci do parlamentu dostanú aj tentokrát. Zatiaľ čo Andrej Kiska po voľbách 2016 kotlebovcov v prezidentskom paláci neprijal, nová prezidentka bude zrejme konať inak. Vyhlásila, že ignorovanie tejto strany očividne nefunguje a taktiež dodala, že by rešpektovala vôľu ľudí aj v prípade výhry tejto strany. Znamenať to môže, že by Kotlebovi dala poverenie na zostavenie vlády. Zároveň však dodala, že “koaličný potenciál tejto strany je nulový” a preto k takémuto scenáru zrejme nedôjde.
Mohlo by vás zaujímať:
- Fico môže skončiť ako Mečiar. Kvôli kauzám spoluprácu s ním odmietajú takmer všetci
- SNS ťahajú ku dnu najmä Dankove kauzy. Predseda parlamentu si pohneval už takmer všetkých
- Pád Mosta-Híd prišiel postupne, ale isto. Bugárovi sa na jeho záchranu kráti čas
- Časovaná bomba alebo kráľ politického marketingu? Nevyspytateľný Matovič môže skončiť v premiérskom kresle
- Sulík už nie je nový ani liberálny. Pred koncom v parlamente ho nemusí zachrániť ani “upratovanie” medzi vlastnými
- Kollár sa drží bokom od opozície aj koalície. Po voľbách môže zohrať kľúčovú úlohu